V krízových časoch sa preto ťažko hľadá priestor na zvyšovanie blahobytu obyvateľstva, ak vôbec môžeme takéto slovo na posudzovanie úrovne sociálneho štátu používať. Sociálne výdavky pritom štát nedokáže vynakladať z vybraných daní, ani v kombinácii s čerpaním prostriedkov EÚ. Práve preto sú potrebné analýzy približujúce úroveň sociálneho štátu.
Sociálny štát pokrivkáva nielen u nás, ale aj v ostatných krajinách EÚ. V Česku bol za uplynulý rok zaznamenaný nárast počtu obcí ohrozených chudobou obyvateľstva zo 459 na 538. Výskum štátom iniciovanej analýzy sociálneho vylúčenia sa zameral na ľudí v exekúcii, dlhodobo nezamestnaných, ľudí poberajúcich príspevky na živobytie a detí, ktoré v škole prepadli, a preto sa nedostali do 9. triedy základnej školy.
Životná úroveň už viac ako dve dekády stagnuje aj v najvyspelejších krajinách EÚ. Nie je to teda iba odraz pandémie, zvyšovania výdavkov na obranu a dočasne cválajúcej dvojcifernej inflácie. Tá je už našťastie minulosťou. Podľa analýzy rakúskeho dvora audítorov sa od roku 1998 do roku 2023 v tejto krajine reálne mzdy a platy znížili o dve percentá. Pritom by malo platiť, že zvyšovanie produktivity práce sa premietne do zvyšovania pracovných príjmov zamestnancov. V Rakúsku však čoraz viac ľudí pracuje na skrátené úväzky a musí tak vystačiť s nižším príjmom.
Zvyšovanie životnej úrovne si vyžaduje vytváranie vhodného podnikateľského prostredia. Pri pohľade na poradie 27 krajín EÚ v Indexe prosperity a finančného zdravia nám však prejde mráz po chrbte, keďže Slovensko v ňom obsadilo poslednú priečku. Predmetný index je výsledkom spoločného výskumu Sociologického ústavu AV ČR, Českej sporiteľne a portálu „Evropa v datech“.
ČR sa v tomto rebríčku nachádza na 22. mieste. Z bývalých socialistických štátov je lídrom Estónsko (3. miesto), pričom na chvoste tabuľky je v postupnom poradí od 23. miesta Chorvátsko, Maďarsko a Rumunsko. Zo zakladajúcich členov EÚ najhoršie dopadlo Taliansko s umiestnením na 25. priečke. Hodnotiacimi kritériami rebríčka boli počty startupov v krajine, sadzby firemnej dane, ceny elektriny pre firmy a úroveň kapitálového trhu. Pri jeho posudzovaní sa hodnotil vývoj akciového trhu – objemy obchodov s cennými papiermi a podmienky na získanie rozvojového kapitálu.
Nelichotivé výsledky Slovenska v medzinárodných hodnoteniach nie sú žiadnym prekvapením. Nevyužívame benefity členstva v eurozóne a zahraničné firmy štát dokáže do krajiny nalákať len štedrými investičnými stimulmi. Svoje dielo skazy v deformovaní podnikateľského prostredia prinesie aj plánované zavedenie dane z finančných transakcií. Negatívne stanovisko k nej zaujala v podobe deväťstranového materiálu aj ECB s konštatovaním, že ide o naštrbenie jedného zo základných pilierov EÚ, ktorým je voľný pohyb kapitálu. Slovensko sa preto naozaj potrebuje polepšiť.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.