Súčasné udalosti zjednodušujú diskusiu o príslušnosti k Západu. Stále viac významných organizácií odsudzuje konanie Izraela v Gaze voči Palestínčanom. Lekári bez hraníc hovoria o etnickom čistení, Human Rights Watch o aktoch genocídy a Amnesty International a Európske centrum pre ústavné a ľudské práva priamo o genocíde. A Medzinárodný súdny dvor vydal na premiéra Izraela Benjamina Netanjahua zatykač pre zločiny proti ľudskosti.
Izrael vo svojom konaní nie je celkom sám. Zbrane alebo ich súčiastky mu napriek niekoľkým obmedzeniam naďalej dodávajú okrem iných Spojené štáty, Nemecko, Taliansko, Veľká Británia, Holandsko či Francúzsko. Ten sylogizmus je až príliš jednoduchý: byť prozápadný znamená byť v prospech genocídy a byť proti Západu tým pádom znamená byť proti genocíde.
Svet sa však nedá zredukovať na izraelské vojnové zločiny a Západ zahŕňa viac než len genocídy, hoci v jeho histórii ich bolo naozaj dosť. Západ sa teda dá vnímať rôznymi spôsobmi, ale práve preto by malo byť v parlamentnej demokracii úplne v poriadku robiť protizápadnú politiku alebo tak činiť aspoň rétoricky.
Napriek opozičnej aktivite platí pre politiku vlády skôr len to druhé. A tu treba uznať, že to nie je málo. Protizápadná rétorika po desaťročiach postkomunistickej ilúzie o bájnom Západe je niečo, čo verejná diskusia potrebuje ako soľ. Nedávne nekonzistentné mediálne pokrytie skonov bývalého prezidenta USA Jimmyho Cartera a ministra zahraničia Henryho Kissingera ukazuje limity tejto diskusie.
Je však slovenská zahraničnopolitická orientácia skutočne protizápadná, ako tvrdí opozícia? Veď už len skutočnosť, že opozícia vo svojej kritike cituje Bezpečnostnú stratégiu SR prijatú v roku 2021, o čomsi svedčí. Podľa nej sú NATO a EÚ základným pilierom našej bezpečnosti a nová stratégia sa nepripravuje. Podobné formulácie sa dajú nájsť v programovom vyhlásení vlády ako aj v poslednom volebnom programe Smeru.
Podstatnejšie než akékoľvek vyhlásenia sú však činy. Tu vláda nemá veľa možností. Je viazaná legislatívou Európskej únie, ale aj doterajšou ekonomickou orientáciou krajiny. Napríklad nedávnu kúpu amerických stíhačiek F-16 začal rezort obrany ešte za ministra zo SNS. Nákup ruských stíhačiek nebol možný pre sankcie EÚ, ale tiež nebolo nutné nakupovať práve F-16. A predsa sa nominálne najnárodnejšia slovenská strana rozhodla pre krok, ktorý dokonca musela vysvetľovať svojim voličom.
Netreba si robiť ilúzie o SNS ani o Smere. Ostatne, ani oni sami o sebe netvrdia, že by sa v politike riadili morálkou. Takže predstava, že Smer zrazu pochopil, čo za zločiny vo svete pácha Západ, a preto otočil, nie je namieste.
Verejná debata si však morálku môže dovoliť. Treba využiť morálnu prázdnotu Smeru, ktorý mocenské záujmy a nadbiehanie voličom ženú rétoricky na východ, a pýtať sa opozície: Prečo vlastne máme chcieť byť súčasťou Západu? Veď ten sa podieľa na genocíde.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.