V roku 1976 americký novinár Carl Oglesby vydal knihu The Yankee and Cowboy War: Conspiracies from Dallas to Watergate (Vojna Yankeeov a kovbojov: Konšpirácie od Dallasu po Watergate). Autor tu rozvinul teóriu, podľa ktorej v USA zápasia medzi sebou v podstate dve sily: kovboji a yankeeovia. Kovboji by sa poľahky dali stotožniť s republikánmi a yankeeovia s demokratmi – keby to bolo také jednoduché. Nejeden kovboj má totiž yankeeovský pôvod a nejeden yankee kovbojský. O „prebehlíkoch“ ani nehovoriac.
Kovboji, v súlade s republikánskymi hodnotami, sa orientujú najmä na americké záujmy, osudy Európy ich nevzrušujú, pričom sú otvorení „obchodovať“ doslova s kýmkoľvek, najmä ak je z Číny. Yankeeovia sa správajú ako intelektuáli, ktorým záleží na vzťahoch s Európou a teda aj na tom, aby USA naďalej zostali svetovým hráčom. Takže veľký rozdiel v tom, čo predstavujú tieto dva „názorové“ prúdy, nie je: v čom sa líši kovbojské „vlastenectvo“ od yankeeovského sna o svetovom „strážcovi“ demokracie?
Kovboji by v cudzine radšej nezasahovali, ale keď si to bude žiadať vlasť, nezaváhajú ani sekundu. Yankeeovia odsudzujú násilie a nedemokratické spôsoby, no aj tak by radi na všetko dozerali. Aj oni slúžia záujmom vlasti. Presnejšie povedané, svojich bankových účtov.
Niektorí stúpenci konšpiračných teórií vkladajú nádej do toho, že Donald Trump sa ako taký stredoveký rytier pustí do zápasu s veternými mlynmi zákulisnej moci (deep state). Lenže Trump je v tejto hre taká istá bábka ako jeho odporcovia. Kovboji a yankeeovia sú dve strany tej istej mince. Je takmer jedno, kto sedí v Oválnej pracovni, pretože záleží len na tom, kto má koľko vo vrecku a kto aké kanály finančných tokov dokáže otvárať.
Keby bola voľby vyhrala Kamala Harrisová, Amerika by možno vystrela ochrannú ruku ponad Európu a riskovala by globálny konflikt s Východom. Keďže voľby vyhral Donald Trump, je pravdepodobné, že nad Európou len mávne rukou a radšej sa bude usilovať utužovať priateľské vzťahy s Ruskom a Čínou. Ostatne, je známe, že Trumpovmu priateľovi Elonovi Muskovi, ktorého bohatstvo ďaleko presahuje prezidentovo imanie, sa zatiaľ celkom darí vychádzať s čínskymi „obchodnými“ partnermi. Mimochodom, Trump nie je vôbec taký talentovaný biznismen. Podľa Gábora Nagya, redaktora z maďarského hospodárskeho týždenníka Heti Világgazdaság, Trump bohatstvo zdedené po otcovi nerozhojnil, ale naopak, nešikovnými investíciami ho zmenšil.
Musk je ako postava zo sci-fi románov: nesmierne bohatý, neempatický, povrchne vzdelaný, technokraticky založený „pán sveta“. Čosi ako Verneho Robur Dobyvateľ. V porovnaní s ním je pochabý rytier Trump naozaj len malý muž – little guy, nazval ho tak denník The Guardian – ktorému je možno už jedno, že pomalým mlynom nik neutečie.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.