Nie je žiadnym tajomstvom, že naše verejné financie dokážu na daniach a poplatkoch vybrať dlhodobo maximálne 80 % sumy potrebnej na pokrytie výdavkov. Pokiaľ politici rozdávajúci karty nechcú alebo nedokážu poskytovať adresnú pomoc pri poskytovaní dotácií na energie, nemôžeme sa očakávaným daňovým skokom smerom nahor ani čudovať.
Všetky krajiny EÚ s výnimkou Slovenska zažili cenové šoky pri prudkom náraste cien plynu, elektriny a nákladov na vykurovanie. Firmy a časť obyvateľstva až následne dostávali spätne vyplácané kompenzačné dotácie či tzv. energetické šeky. Výsledkom boli značné energetické úspory. Na Slovensku sme však v dotáciách energií radšej zaťali sekeru v štátnom rozpočte a časť strát utopili v účtovníctve energetických spoločností, ktoré potom zaplatili menej na dani zo zisku.
Od roku 2022 doteraz sa minulo na plošné dotácie elektriny viac ako päť miliárd eur, ktoré sme si museli požičať a následne splácať aj s úrokmi vyššími ako 3,5 % ročne. V uplynulých štyroch rokoch sme podľahli ilúzii, že skoro nulové až záporné úroky budú dlhodobým sprievodným javom finančného sveta. Svoju rolu zohrala ECB, ktorá uprednostnila vidinu zrýchlenia hospodárskeho rastu pred tlmením inflácie. Výsledkom bolo iba znehodnotenie úspor konzervatívnych sporiteľov, ktorí nepochopili realitu, že peniaze bez racionálneho investovania nedokážu byť uchovávateľom hodnôt, vo fondoch a v bankách. Za štyri roky sa tak kúpna sila odložených úspor bez ohľadu na menu znížila o tretinu.
Zvýšiť DPH by musela pravdepodobne akákoľvek vláda. Ak nám každý rok chýba v štátnom rozpočte 5–6 miliárd eur a tieto si musíme požičať, nedáva zmysel znižovanie DPH pri väčšine potravín z 20 na 19 %. Najmä preto, že na cenovkách v obchodoch to zákazník vôbec nezbadá. Iná je situácia pri základných potravinách, liekoch a stravovacích službách, kde by zníženie DPH z 10 na 5 % už malo byť viditeľné. Základná DPH vo výške 23 % je síce vysoká, ale v rovnakej výške je aj Poľsku. Tam sú ceny vďaka veľkosti trhu a férovejším maržiam obchodníkov však nižšie ako u nás.
Rébusom roka 2025 je inkasovanie dane z finančných transakcií (DFT), ktorá predstavuje tretinu plánovaného konsolidačného balíčka na zníženie deficitu. V tejto veci bude rozhodujúce vyjadrenie Európskej komisie, ktorá bude vychádzať z deväťstranovej analýzy ECB ostro odsudzujúcej plánované zavedenie DFT narušujúcej voľný pohyb kapitálu ako základného piliera EÚ. Také zlé ako v roku 1954, keď našu krajinu vylúčili z MMF, to však nebude. Vtedy bol dôvod zatajenie meny peňazí v Československu, ktorou prišla väčšina obyvateľstva skoro o všetky úspory, a odmietanie poskytovania štatistických údajov o výdavkoch krajiny na obranu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.