Jeden z nich vysvetľuje spoluobčanom, že ak nemajú rodičov zamestnaných v „neziskovke“, tak musia jesť to, čím sa kŕmia prasatá, ba že ich bude potrebné strieľať podľa hotových zoznamov, a to vraj za podpory samotnej prezidentky. Ďalší strieľa rovesníkov pri bare Tepláreň, teda až keď „nenájde“ na tento účel nanajvýš vhodného premiéra, prípadne nejakého šikovného opozičného politika, alebo, prinajmenšom, niekoho jednoduchšieho, lež zaručene židovského (!) pôvodu. Iný zas podpáli celú „talentovanú“ školskú budovu, a pritom aj sám seba. No alebo „iba“ nepodá ruku takému nejakému prezidentovi. No teda! Daj sa mi svete!
Podľa všetkého sa s tým už nedá nič robiť, lebo ide o osobný názor, o politické presvedčenie jedinca, o jeho statočnosť a podobne. V tejto situácii, keďže sa to postupne stáva súčasťou nášho každodenného života, bude potrebné prerobiť túto zdanlivú nevýhodu našej spoločnosti na jej najväčšiu cnosť a priamo ju využiť napríklad v medzinárodnom styku. S ním má gymnazista bohaté skúsenosti, lebo už raz bol v Maďarsku. Tak by podaním alebo nepodaním ruky vlastnou cnosťou stieral aj zo svetových politikov celkom nepravý peľ ich politickej panenskosti a odhaľoval ich strašné chyby.
A cestoval by po svete ako napríklad Fico, lenže v Kyjeve by ruku podal, potom v Moskve nepodal, ba ešte by nadšeným novinárom povedal aspoň to isté, čo povedal predseda KDH Milan Majerský o Putinovi v nedeľu v televíznej debate. Ak si to dobre pamätám tak „vraždenie“ a „kradnutie detí“, v tom bolo to najmenej. S rovnakou samozrejmosťou opisuje bulvár namáhavý život takej tej moderátorky, ktorá musí chodiť na manikúru a ku kaderníčke, azda aj preto, aby pri výkone svojho povolania celkom nesplesnivela.
No a potom v Číne by zasa nepodal, v Indii by nepodal, ale v Japonsku by už, naopak, podal, čím by sa fakticky a postupne svetová politická scéna celkom lacno a rýchlo vyčistila a spriehľadnila. So študentom by svetom kráčal nejaký náš skúsený diplomat a po očku by ho pritom nenápadne pozoroval.
A keby videl, že študent nepodal, tak ani on by nepodal. Tak by sa to od neho mohol postupne naučiť, ba dostať nás presvedčivo na najvyššie priečky svetového diania. Do pondelka by tak museli zrejme stihnúť podať ruku Joeovi Bidenovi a Kamale Harrisovej a nepodať Donaldovi Trumpovi. Alebo naopak? Nech si to každý rieši, ako vie.
Čo ma v danom kontexte mrzí, je nevďačný osud prostoduchého študenta a hlúpa povrchná reakcia časti spoločnosti. Myslím na to ako na skryté varovanie z Eklogy rímskeho básnika Vergília, ktoré tu platí pri spoločnej ceste našej spoločnosti azda pre každého: „Pri bohoch! Kráčaj obozretne, oheň sa skrýva pod zákerným popolom!“
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.