Slovenský dlhopisový experiment

Slovensko v roku 2025 plánuje vydať štátne dlhopisy v českých korunách. Skúsenosti s vydávaním dlhopisov v cudzích menách máme už z minulosti, keď sme si požičiavali cez dlhopisy napríklad vo švajčiarskych frankoch, v japonských jenoch či nórskych korunách.

20.01.2025 14:00
debata (19)

Oficiálne sa takéto experimenty odôvodňujú snahou o získanie širšieho spektra investorov, ktorí nemusia mať záujem o dlhopisy v eurách a radšej uprednostnia inú stabilnú menu. Ďalším argumentom je diverzifikácia štruktúry dlhov. Najpodstatnejším argumentom je však vždy úrok, respektíve cena, za ktorú si krajina peniaze požičia.

Vo všeobecnosti sa často vydávajú dlhopisy tak, že emitent v postavení dlžníka ponúka skromnejší úrok, ako očakávajú investori. V takom prípade sa dlhopisy predávajú za nižšiu ako nominálnu hodnotu. Napríklad stotisícový dlhopis v eurách vydávaný s úrokom 4 % ročne sa predá za 96 000 eur tak, že kalkulačne zarobí na úrokoch investorovi 5 % ročne. Odvrátenou stranou je evidencia dlhu, keďže objem peňazí získaných vydanými dlhopismi je nižší ako nárast dlhu v účtovníctve dlžníka.

S dlhopismi sa na trhoch obchoduje za trhovú cenu, ktorá kolíše v závislosti od toho, ako sa mení dôveryhodnosť dlžníka v očiach investorov. Ak krajina stráca svoju reputáciu a následne aj hodnotenie ratingových agentúr, klesá cena dlhopisov, čo negatívne ovplyvňuje hodnotu majetku investorov, ktorí ich vlastnia. Najmä v prípadoch, ak ide o podielové a penzijné fondy, banky a poisťovne.

Pre Slovensko je veľmi dôležitá trhová cena vydaných dlhopisov, lebo táto hrá kľúčovú úlohu pri nastavovaní úrokov nových dlhopisov, ktorými si štát požičiava peniaze na plátanie deficitu v hospodárení. Naša krajina trvale žije na dlh a približne každé šieste euro výdavkov si štát musí požičať. Tento model snehovej gule si vyžaduje čoraz väčší objem prostriedkov potrebných na platenie samotných úrokov. So splácaním dlhov my, ako aj iné krajiny, v zásade ani nepočítame, pretože únosnosť splácania dlhov zabezpečuje inflácia manipulovaná zo strany centrálnych bánk a v zákulisí tiež politikmi rozhodujúcimi o verejných financiách.

Vydávanie dlhopisov v českých korunách z pohľadu úrokových nákladov nedáva pre naše verejné financie žiaden zmysel, pretože česká mena je dlhodobo minimálne o 1,5 % ročne vyššie úročená ako euro. To znamená, že za dlh v korunách zaplatíme na úrokoch viac ako v eurách. Pri pohľade do susedných krajín môžeme nájsť veľa príkladov, keď sa na úveroch v cudzej mene dlžníci popálili. Odstrašujúcim príkladom bolo pri financovaní bývania Poľsko a Maďarsko. Tamojší úveroví dlžníci vo vidine oveľa nižších úrokov pri hypotékach uprednostnili čerpanie úverov v cudzích menách, čo po oslabení forintu či zlotého zapríčinilo ich úverovú neschopnosť.

V roku 2025 musí štát splatiť investorom dlhopisy v objeme 6,6 miliardy eur. Rating Slovenska je na hranici medzi rozvíjajúcimi sa a rozvinutými trhmi, čo dáva predpoklad, že sa k nám trhy ešte tento rok neotočia chrbtom. O slovenské dlhopisy majú záujem investori najmä preto, že v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ im naše dlhopisy prinesú aspoň o percento vyšší výnos. Splácať čoraz väčšie dlhy a zároveň udržiavať prostredníctvom populizmu sociálny štát bude čoraz náročnejšie.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 19 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #deficit verejných financií #zadlženie #Dlh Slovenska