Slová mali cenu, čítali sme medzi riadkami. Spomínam si na roky pred nežnou revolúciou, ako sme vtedy v progresívnom Literárnom týždenníku hľadali, čo si trúfli uverejniť. No a potom nastala kakofónna devalvácia slova. Ale to neznamená, že slovo v slobodnom svete celkom stratilo na hodnote. Jedna veta šéfa centrálnej banky vie rozhýbať miliardy.
Asi jednou z najznámejších a najcitovanejších je veta vtedy šéfa ECB Maria Draghiho, ktorú vyslovil na konferencii v Londýne 26. júla 2012 počas dlhovej krízy: „V rámci nášho mandátu je ECB pripravená urobiť všetko pre zachovanie eura. A verte mi, bude to stačiť.“ A bolo vymaľované. Zdá sa, že euro tým skutočne zachránil. A ono „whatever it takes“ vstúpilo do dejín. Slovo však môže zavážiť aj v menej vypätých situáciách a následne, hoci neskôr, ovplyvniť životy státisícov.
Nepoviem nič nové ako to, že kľúčové sú pre naše hospodárstvo zahraničné investície, automobilkami počnúc. Ostatne, o investície sa uchádzajú všetky krajiny alebo si ich priam vynucujú, napríklad keď clami nútia presúvať výrobu k sebe domov. Konkurencia je veľká. Slovensko iste neláka zahraničné investície na skvelé podnikateľské prostredie, dobrú a rýchlu vymožiteľnosť práva, nízku korupciu či výbornú infraštruktúru. Našou kľúčovou výhodou je členstvo v EÚ a, žiaľ, nízke platy. Ale aj v tom druhom máme zatiaľ konkurenciu v EÚ, investori sa môžu rozhodovať, kto dá väčšie stimuly, hoci iné faktory ich môžu rovno odradiť: vedia, že zúfalí ľudia robia zúfalé činy.
Napríklad keď najsilnejšia parlamentná strana vyšle signál o možnom vystúpení z EÚ a NATO. Investície sa robia na desiatky rokov. Oplatí sa ísť do krajiny, ktorej členstvo v spoločnom európskom hospodárskom priestore je takto spochybňované? A sme opäť pri cene slov, konkrétne troch – „v tejto chvíli“. Verejne ich vyslovil Tibor Gašpar v kontexte: „Smer nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ…“
Možno by ostali bez väčšieho povšimnutia, nebyť ešte širšieho kontextu. Vyslovil ich po dvoch tajuplných návštevách Moskvy. A keď k tomu pridáme „politiku na štyri svetové strany“, zvlášť na tú jednu, politickú izolovanosť zástupcov najväčších vládnych strán v Európskom parlamente, permanentné spochybňovanie hodnôt a politiky EÚ, tak získavajú ešte väčšiu závažnosť. Aj pri rozhodovaní investorov. Tí si za takéto smerovanie môžu vypýtať rizikovú prirážku pri investičných stimuloch alebo sa rovno obrátiť chrbtom. Nikdy sa to nedozvieme. Škoda už je urobená.
Vyzerá to, že svet je na pokraji obchodných vojen, strašidlo obchádza globálne trhy. V tejto chvíli čo i len pripustenie, že by sme raz mohli byť mimo najvýznamnejšieho európskeho obchodného priestoru, môže mať vysokú cenu. A dôsledky. Obávam sa, že nie politické pre stranu Smer, ktorá nás ťahá preč smerom na východ, ale skôr existenčné pre generácie občanov našej krajiny.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.