Reklamné relácie v rozhlase financované poradenskými spoločnosťami sú postavené na vzdušných zámkoch, napríklad tým, že kalkulujú v horizonte 30 rokov so zhodnotením 8 % ročne. Pričom 100-tisíc nasporených eur bude mať pri odhadovanej inflácii 4 % ročne iba kúpnu silu dnešných 30-tisíc eur. Manipulácia s číslami bez uvedenia podstatných skutočností je pritom veľmi nebezpečná pre objektívne rozhodovanie jednotlivca.
Porovnávaniu finančnej gramotnosti Slovákov a Čechov sa dlhodobo venuje finančná spoločnosť WOOD & Company. Z jej najnovšieho prieskumu vyplynulo, že investičné vedomosti Slovákov sa v porovnaní s Čechmi zhoršujú. To sa týka znalostí o podstate a dôsledkoch inflácie na úspory obyvateľov, financovania bývania formou hypoték, zloženého úročenia založeného na pravidelnom každoročnom pripisovaní úrokov z úrokov ku vkladu. Práve tu majú maslo na hlave slovenské banky, ktoré zväčša pripisujú pri viacročných vkladoch úroky až pri splatnosti vkladu, a nie každoročne. Tým klient prichádza o výnosy, ktoré mohli plynúť z úrokov za predchádzajúce obdobia.
Nízka finančná gramotnosť sa odráža v porovnaní majetku medzi ČR a SR. Pokiaľ čisté bohatstvo priemerného Čecha medzi rokmi 2013 až 2023 vzrástlo z 246-tisíc českých korún na 766-tisíc korún, priemerného Slováka iba zo 128-tisíc na 220-tisíc korún (po prepočte z eur). Tieto údaje zohľadňujú súčet hnuteľného a nehnuteľného majetku po odpočte dlhov. Možno iba predpokladať, že kapitál ukrytý v daňových rajoch a zlaté tehličky oligarchov v zahraničných trezoroch v týchto štatistikách nie sú premietnuté.
Slováci majú viac ako 50 miliárd eur uložených na bežných účtoch v bankách, z ktorých im tretinu kúpnej sily v posledných troch rokoch odkrojila vysoká inflácia. To isté platí o miliardách eur, ktoré ležia neúročené na bežných účtoch fondoch údržby a opráv bytových domov. Štát by pritom rezervy bytových domov mohol zhodnocovať cez Štátnu pokladnicu a peniaze odložené na údržby a opravy bytových domov primerane zúročovať. Peniaze však ležia na účtoch s nulovým úrokom ladom a zarábajú na nich akurát banky, ktoré za ne poskytujú úvery a kupujú štátne dlhopisy. Štát by teda mohol peniaze požičiavať oveľa výhodnejšie ako čoraz väčším balíkom nových dlhopisov, ktorých splácanie presúva aj s úrokovým bremenom na budúce generácie.
Zvyšovaniu finančnej gramotnosti napomáha vzdelávacími aktivitami aj NBS. Najväčší ohlas má projekt s názvom 5peňazí. Pozitívne možno hodnotiť aj aktivity rôznych spoločností kryté názvom Oranžová obálka. Všetky tieto iniciatívy spája spoločný cieľ, ktorým je jednoduché informovanie verejnosti o tom, ako narábať s peniazmi a očakávať ich zhodnotenie v reálnej, nie iba v nominálnej hodnote.
Svoju ruku k dielu v oblasti zvyšovania finančnej gramotnosti a cez vzdelávanie verejnosti môžu priložiť aj neziskové organizácie, občianske združenia a akadémie tretieho veku. No len vtedy, ak sa štát nebude k nim otáčať chrbtom, pokiaľ ide o financovanie cez dotácie a projekty.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.