Odkedy sa však Európa považovala za Európu, za celok, ktorým mal byť príkladom pre všetky iné kultúry sveta? Celok? Európa nikdy nebola ucelená a ak občas predsa len, bolo to len predstieranie ucelenosti.
Na konci 19. storočia Friedrich Nietzsche „romanticky“ vysvetlil, prečo je so Západom amen. Nedlho po ňom Oswald Spengler napísal Súmrak Západu. Hm. Od nástupu kresťanstva sme nikdy netrpeli núdzou o apokalyptické scenáre. Neveľmi si uvedomujeme, že Európa žije v permanentnej apokalypse. Ak je vôbec ešte nažive. Ak vôbec niekedy naozaj žila. Veď už dávno poprela svoje ideály – v 20. storočí, čiže v období dovtedy nevídaného krviprelievania, totalitných režimov, zbyrokratizovaných genocíd.
Európske pokrytectvo je dobre viditeľné napríklad v takzvanej renesancii, keď sa hlásali humanistické princípy, chválilo sa racionálne myslenie a do popredia sa dostával človek vo svojej heroickej kráse. V tom čase sa začali zámorské plavby, ktoré potom viedli k stáročia trvajúcemu, bezohľadnému kolonializmu. Veď vďaka kolóniám mohli intelektuáli v londýnskych a parížskych kaviarňach a salónoch popíjať kávu alebo čaj a viesť pritom debaty o vznešenosti človeka. V kolóniách, samozrejme, žiadna demokracia, rovnosť a ohľaduplnosť nevládli. Kolonialistická Európa už vtedy zradila to, vďaka čomu sa chcela odlišovať od „barbarského“ sveta.
Filozof Emil Cioran sa po druhej svetovej vojne vysťahoval do Paríža presvedčený, že tam nájde západnú civilizáciu, ku ktorej stredná a východná Európa vzhliadala. „Potom som musel uznať, že ide o číročistú minulosť,“ povedal v rozhovore, ktorý v roku 1976 poskytol nemeckému časopisu Merkur. V tom rozhovore však povedal aj toto: „Keď som prišiel do západnej Európy, cítil som, že Západ nemá budúcnosť. Je to zakliaty kontinent bez budúcnosti. Pravdaže, každý vie, že ani východná Európa nemá budúcnosť, no nemá ani históriu.“
Cioran bol presvedčený, že o dvadsať či päťdesiat rokov Európe bude vládnuť Rusko – nie však vojensky. „Ruská hegemónia je nevyhnutná.“ Bude to však len prechodné obdobie, keďže budúcnosť „v každom prípade patrí Číňanom alebo čiernej Afrike alebo niečomu podobnému“.
Európa je prosto slabá. V značnej miere za to môže viniť bruselskú byrokraciu. Od úradníka predsa nikto nemôže očakávať pružné či prezieravé myslenie. Úradníkovi ide len o vlastnú kožu, o kanceláriu, do ktorej sa môže zašiť na celé desaťročia. Český filozof Milan Machovec sa zdráhal úradníka nazývať „pracujúcou bytosťou“. Úradnícky aparát, ktorý prácu len predstiera, sotva bude schopný postarať sa o dôstojnú budúcnosť Európy.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.