Vtedy trinásťročný Waltteri Seretin z Fínska si uvedomil, že obrázky mu niečo pripomínajú. Vytiahol DVD s filmom Titanic a bingo. „Autentické“ zábery si ruskí propagandisti požičali z tohto filmu a vlastne neboli ani len trochu autentické – boli nakrútené v hollywoodskom štúdiu. Hoci si podvod mohol každý overiť, isto sa našlo dosť tých, čo za škandálom videli tajné sily zo zahraničia a nie tínedžera, a už vôbec nie obyčajné amatérstvo a hlúposť „našich“.
Ešte viac takéto uvažovanie možno vidieť na „útokoch“ spojených s informačnými technológiami. Ich špecifikom je, že i jednotlivec bez kapitálu či štábu spolupracovníkov vie niekedy doslova z detskej izby robiť veľké veci. Stačí nápad a šikovnosť. Dôkazom sú nielen technologickí miliardári, ale aj hackerské útoky. Tie o to ľahšie, čím je na druhej strane väčší babrák.
Napríklad keď sme u nás mali škandál s nabúraním sa do serverov Národného bezpečnostného úradu. Ukázalo sa totiž, že na zabezpečenie používali heslo nbusr123. Samozrejme, nie vždy to je také jednoduché. Z povahy veci plynie, že istotu ohľadom bezpečnosti nejakého systému nemáme a zrejme ani nikdy mať nebudeme. Čo sa dlhé roky zdalo bezpečné, sa môže ukázať predsa len ako zraniteľné.
Aj z tohto súdka máme svoje skúsenosti. Týkali sa zabezpečenia elektronického podpisu a našich „občianskych preukazov“. Ukázalo sa, že z verejného šifrovacieho kľúča sa dá reálne odvodiť súkromný kľúč. Pod reálne mám na mysli to, že sa tak dalo urobiť výpočtovou silou, ktorá bola dostupná i bežnému smrteľníkovi (za niekoľko tisíc eur).
I keď matematika za týmto odhalením nie je vôbec jednoduchá – u nás na matfyze mal k tomu jeden z autorov hodinu a pol dlhú prednášku a za ten čas nestihol ísť do podrobností (reálne sa množina možných súkromných šifrovacích kľúčov dala významne zredukovať). Vtedajší minister vnútra a hlavne štátna tajomníčka (teraz ministerka) problém komunikačne nezvládli, hoci v tom boli úplne nevinne – občianske nám (a nielen nám) robila renomovaná zahraničná firma.
Terajší útok na kataster je však už iný príbeh. Vyzerá to na katastrofálne amatérstvo. Na všetkých úrovniach. A bude to len horšie – špecifikum štvrtej vlády Roberta Fica spočíva v húfnom obsadzovaní aj odborných miest straníckymi, rodinnými či susedskými nominantmi. Mimochodom, český kataster zažil dva masívne útoky a krátko po nich fungoval. U nás to vyzerá, že nemali vytvorenú ani adekvátnu zálohu. Škody sú takého rozsahu, že v politicky vyspelejšej krajine by sa triasla vláda, a nie sotva jeden úradník.
No je to ešte horšie. Pôvodcovia kybernetických útokov sú spravidla veľmi ťažko identifikovateľní. Ak vôbec. Zato náš premiér už pohotovo ukazoval na Ukrajinu, ktorá pribudla k univerzálnym príčinám našich problémov (spolu s mimovládkami a so Sorosom). Neprekvapilo. Viac než naša hacknutá krajina sa rieši agenda politického prežitia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.