Prečo nám euro nepomohlo

Slovensko pred 16 rokmi zaviedlo euro ako druhá krajina z bývalých socialistických krajín. Pred nami prešlo na spoločnú európsku menu v roku 2007 iba Slovinsko.

03.02.2025 00:00
debata (16)

Ostatné krajiny EÚ desiatky rokov budujúce v ilúzii komunizmus založený na beztriednej spoločnosti, kde sa peniaze prestanú používať a každý občan dostane všetko podľa svojich potrieb, euro prijali neskôr alebo ho z rôznych dôvodov nezaviedli.

Buď preto, že ho väčšina spoločnosti odmietala, alebo nespĺňali kritériá na jeho zavedenie. V prvom prípade ide o Česko, v druhom prípade o Maďarsko. V prípade Poľska išlo pôvodne o neplnenie kritérií na prechod k euru a v posledných dvoch rokoch je to z dôvodu posilňovania zlotého ku všetkým svetovým menám. A to sa deje najmä preto, že Poľsko zažíva v určitom zmysle slova hospodársky zázrak.

Slovensko by dnes patrilo medzi krajiny, ktoré môžu o eure iba snívať, pretože rozpočtový deficit nedokážeme držať na uzde, v povolených hraniciach troch percent HDP. Plán na ozdravenie verejných financií a politické turbulencie nám skôr dajú prívlastok najnestabilnejšej krajiny eurozóny. Vyhovárať sa na extrémne dlhy Grécka, Talianska, Portugalska a iných krajín periférie eurozóny nám príliš nepomôže v situácii koketovania o vystúpení z EÚ.

Slovensko sa pravdepodobne bude musieť na dlhší čas zmieriť s tým, že si bude požičiavať na plátanie deficitu štátu drahšie ako väčšina krajín eurozóny. Neistota investorov sa totiž vždy premieta do vyšších úrokových prirážok, za ktoré si krajina dokáže požičať. Plánované vydávanie štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo v čase poklesu úrokových sadzieb na termínovaných vkladoch a sporiacich účtoch môže byť síce pre časť sporiteľov atraktívne. Na druhej strane z celkového potrebného objemu peňazí, ktoré si budeme musieť požičať, pôjde o malú časť štátneho dlhového koláča.

Naša krajina sa od zavedenia eura v porovnaní s inými štátmi vzdialila pri porovnávaní blahobytu obyvateľstva od väčšiny nových členských krajín eurozóny. Pritom Slováci, na rozdiel od občanov iných krajín EÚ, zatiaľ na vlastnej koži iba minimálne pocítili dôsledky inflácie na rast nákladov energií. Konsolidačný balíček na rok 2025 s rastom cien energií nepočíta vôbec, keďže plošné dotácie nás budú stáť cca 370 miliónov eur. Namiesto drahších energií zaplatíme viac za spotrebu prostredníctvom DPH. Politici pritom pôvodne deklarovali, že v záujme potreby znížiť výdavky rozpočtu na dotovanie energií sa zavedie adresná pomoc pri dotáciách elektriny a plynu. V roku 2025 sa však bude naďalej dotovať aj veľká spotreba domácností vybavených saunami, klimatizáciami či bazénmi.

Prijatie eura Slovensku umožnilo čerpať oveľa lacnejšie úvery, ako to bolo v slovenských korunách. Úsporu na úrokoch žiaľ naša krajina nevyužila ani na znižovanie deficitu rozpočtu, ani na nové investície. Nehovoriac o tom, že sme nedostatočne čerpali peniaze z eurofondov, kde nám časť zdrojov nenávratne prepadla.

Predražené verejné zákazky, slabý výber diaľničného mýta, nie z našej viny odstrihnutie od príjmov za tranzit plynu cez naše územie, zrušenie koncesionárskych poplatkov, plánované splátky objednanej vojenskej techniky a neochota prijímať nepopulárne opatrenia vzbudzujú obavy. Euro bolo pre Grécko skazou a pre nás minimálne nevyužitou šancou na lepšie zajtrajšky.

Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 16 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Poľsko #Česko #euro #deficit verejných financií #Dlh Slovenska