Úročenie vkladov v bankách už nebude držať krok s infláciou, ktorá znehodnocuje peniaze odložené na budúcu spotrebu. Ak by v nasledujúcich desiatich rokoch bol záporný rozdiel medzi úročením vkladov a infláciou napríklad 3 % ročne, sporiteľ by z pohľadu kúpnej sily peňazí prišiel o viac ako štvrtinu odložených úspor.
Slovensko v roku 2025 očakáva podľa odhadov NBS aj MF SR infláciu 4,1% až 4,4 % ročne. To je dvojnásobne viac ako je odhad priemernej inflácie v krajinách eurozóny. Staneme sa tak krajinou s najvyššou mierou inflácie medzi štátmi eurozóny. To znamená, že v roku 2025 budú ľudia s peniazmi odloženými v bankách postupne strácať čoraz viac ich kúpnej sily odloženej na neskoršiu spotrebu alebo starobu.
To je dôvod postupného oslabovania záujmu ľudí o termínované vklady a presúvanie peňazí do fondov s neistým výnosom. Ak by mali úspory v banke pokryť majiteľovi účtu infláciu, musel by byť úrok aspoň 5,2 % ročne pred zdanením. Také úroky však žiadna banka neponúka.
Čítajte viac Prečo Slováci nevedia investovať
Výstrahou pre sporiteľov v čase turbulencií na trhoch sú aj štátne dlhopisy. Ak úroky klesajú, investície v podielových fondoch s prevahou dlhopisov dosahujú atraktívne výnosy a naopak. Bezpečným prístavom odkladania úspor preto v čase extrémne nízkych úrokov nie sú ani fondy s prevahou majetku investovaného do štátnych dlhopisov. Mnohí klienti to zbadajú príliš neskoro, keď už na svojich rozhodnutiach nedokážu nič ušetriť, či zachrániť pred skazou.
Hľadanie útočiska pre úspory v podobe investovania do akcií alebo aspoň do fondov s prevahou akcií je do doby, kým prasknú bubliny akciových indexov, vždy celkom atraktívne. Ľudia investujúci do akcií sa cítia bohatí, keď vidia, že svetové akciové indexy rastú rýchlym tempom. To ich umocňuje v tom, že sú dobre zabezpečení na starobu alebo neskoršiu spotrebu. Liečba šokovou terapiou, keď sa karta obráti a akcie prudko oslabia, je potom veľmi nepríjemná.
Napríklad európske akciové tituly môžu byť v nasledujúcich rokoch značne postihnuté drahými energiami. Cena plynu je dnes v EÚ napríklad takmer päťkrát vyššia ako v USA, kde a predáva cca za desať eur za MWh. V EÚ to bolo pred pandémiou za 17 až 18 eur a dnes sa za dobrú cenu považuje hranica 45 eur. Drahý plyn najviac postihuje krajiny, ktoré nemajú more a sú odkázané na jeho prepravu plynovodmi dlhými trasami. Cena plynu výrazne ovplyvňuje ceny elektriny, keďže mnohé tepelné elektrárne spaľujúce uhlie sú už zatvorené.
Slovensko je krajinou s vysokou energetickou náročnosťou, pokiaľ ide o spotrebu plynu a elektriny. Zelená energia je drahá a vyžaduje si širokú paletu dotačných zdrojov. To všetko negatívne vplýva na konkurencieschopnosť krajiny ako celku.
Nízke úroky pomáhajú zvyšovať HDP krajín cez spotrebu obyvateľstva a investície firiem. Zároveň uľahčujú štátom platenie úrokov zo štátnych dlhopisov. Nízke úroky nútia ľudí riskovať pri investovaní, ale odpovedať či postačí investovanie do akcií alebo zlata na zachraňovanie úspor, by bolo veštením z gule.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.