Odporcovia guľatosti našej planéty reagujú podobne: „Odkiaľ viete, že Zem je guľatá, keď ste ju nikdy nevideli z vesmíru?“ Pochybnosť týchto trúfalých skeptikov by sme mohli stupňovať ďalej. Ak kozmonauti naozaj odleteli do vesmíru, odkiaľ vedia, čo videli? Videli nejakú modrú guľu na tmavom pozadí, no skadiaľ berú istotu, že to bola Zem? Bola to vôbec hmotná vec? Veď dnes už aj niektorí seriózni vedci pripúšťajú, že vesmír je len akási holografická simulácia. Inak povedané, rodia sa ďalšie a ďalšie vedecké teórie, jedna divokejšia než druhá, niektoré sú dokonca také divoké, že svojou bujnosťou prekonávajú aj fantáziu vševedúcich teológov.
A keď som už spomenul bohoznalcov: stavať vedu proti náboženstvu mi pripadá čoraz smiešnejšie. Jeden môj známy, inak medzinárodne uznávaný umelec, vyjadril počudovanie nad veriacimi ľuďmi. Povedal: „Ako môže byť niekto veriaci pri súčasnej úrovni vedeckých objavov a poznatkov?“
Frapantná otázka, nepochybne. Má len jednu chybu. A to tú, že za ňou ukrýva také isté presvedčenie, aké v sebe prechovávajú nábožní ľudia. Ateista, ktorý verí vedeckým objavom, hoci také javy ako zakrivenie priestoru, jedenásta dimenzia alebo strunový vesmír si nevie ani len predstaviť, povie: „Veda na rozdiel od náboženstva nám predkladá dôkazy.“ Pravda pravdúca. Akurát, že školáci si väčšinu vedeckých objavov aj tak nemôžu overiť, takže im ostáva len veriť, že naozaj všetko je tak, ako sa to píše v učebniciach.
Podľa racionalistického presvedčenia bohovia, anjeli, duchovia neexistujú, veď nikto ich nikdy nevidel a kto ich videl, tak iba blúznil. Niekde možno naozaj dochádza k nevídaným úkazom, no tie sa zatiaľ nedajú odmerať ani odvážiť. Grécki filozofi takisto nevideli atómy, no predpokladali, že existujú. Trvalo dlho, kým sme sa vypracovali na takú technickú úroveň, ktorá nám umožňuje pozorovať šialene drobné čiastočky. Čo bolo stáročia neviditeľné, stalo sa zrazu viditeľným a merateľným.
Priznajme si, že naše racionálne myslenie je väčšinou založené aj tak na viere. Veríme, že vedci sa nám snažia o vesmíre a našej pozemskej realite hovoriť číru pravdu. Musíme im veriť, lebo sa nemôžeme nasťahovať do ich laboratórií a všetky pokusy a pozorovania absolvovať a overovať.
Názor, že veda by mala zlikvidovať náboženstvá, je predsa len trochu zatuchnutý. Vo vedeckých ústavoch totiž pracujú masy vedcov, ktorí bez ťažkostí dokážu zosúladiť náboženstvo s vedou. Aj na Slovensku známy britský fyzik Paul Davies vo svojej knihe Myseľ boha priznáva, že neverí v boha, no podľa neho vesmír aj tak má svoj presný účel a on ako vedec sa podujíma na to, aby to dokázal.
Vskutku bohumilý záväzok. Zmysluplný, účelný vesmír bez boha. Taký Tertulián, ktorému sa pripisujú slová „verím, lebo je to absurdné“, boha potreboval, ale zmysel nie.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.