Reálny obraz o dostupnosti bývania môžeme zistiť z analytickej štúdie Paula Hoffmana zverejnenej na portáli BestBrokers v preklade pod názvom „Globálne náklady na bývanie v roku 2024. Poznatky a prognózy na rok 2025“ (https://www.bestbrokers.com/…d-the-world/). Z nej vyplýva, že na kúpu bytu že na kúpu bytu s rozlohou 100 m2 musí priemerný Slovák pracovať až 297 mesiacov, v ČR 274 a v Slovinsku 261 mesiacov.
To je oveľa viac ako v Nemecku, kde to je 185 mesiacov. Najmenej za vlastný veľký byt zaplatia obyvatelia Dánska, kde na jeho kúpu postačí iba 9,5-ročný zárobok. Pritom paradoxne vlastnú nehnuteľnosť má na Slovensku až 93 percent domácností, čo je oveľa viac ako priemer EÚ. Od začiatku pandémie roku 2020 dodnes sa kúpna sila obyvateľov znížila zásluhou dvojciferného rastu cien materiálov a stavebných prác. Popri tom došlo vinou centrálnych bánk k znehodnoteniu peňazí odložených na účtoch v bankách tým, že peniaze neprinášali sporiteľom skoro žiadne úroky.
Drahé bývanie sa negatívne odráža v mnohých oblastiach spoločenského života. Uskromňovanie sa v bývaní vedie k zmenšovaniu výmery nových bytov a zahusťovaniu existujúcich nehnuteľností určených na bývanie. To sa prejavuje v štatistikách priemerného veku, keď ľudia opúšťajú svoj rodičovský domov. U nás je to vek 31 rokov, pričom priemer EÚ je 25 rokov.
Zároveň so zdražovaním bytov sa zvyšujú ceny prenájmov, čím klesá záujem ľudí nájsť si zamestnanie mimo bydliska zamestnanca. Nehovoriac o tom, že na Slovensku máme iba symbolické daňové úľavy pre tých, čo pracujú mimo miesta trvalého pobytu a bývajú v podnájmoch a ubytovniach. Výstavba nájomných bytov sa často roztápa v nedostupnosti pozemkov na výstavbu, čoraz drahších stavebných prácach a manažérskych zlyhaniach pri realizácii projektov v regiónoch.
Samotné zabezpečenie financovania bývania problémom nie je. Nielen vďaka dostupnosti úverov od Štátneho fondu rozvoja bývania, ale aj vďaka primeraným úrokovým sadzbám na hypotéky. Mnoho ľudí s nižším príjmom býva v podnájmoch, kde má k dispozícii len jednu izbu a skoro žiadne súkromie. Vytvoriť si finančnú rezervu na získanie hypotéky pre obstaranie vlastného bývania je často ilúziou. Najmä z pohľadu cien bytov v Bratislave alebo krajských mestách.
Viaceré krajiny EÚ sa snažia tlmiť zdražovanie bytov daňovými úľavami. Niekde je to vrátenie DPH pri kúpe nového bytu pre mladé rodiny, keď ide o ich prvé bývanie a nie sú vlastníkmi inej nehnuteľnosti. Zaujímavú novinku v oblasti DPH na stavby a stavebné práce zavádza od 1. 7. 2025 Česká republika. Byty a domy zapísané v registroch územnej registrácie sociálneho bývania budú podliehať DPH iba vo výške 12 %. Limitáciou sociálneho bývania je maximálna podlahová plocha bytu do 120 m2 a rodinného domu do 350 m2 podlahovej plochy domu. Od 1. 1. 2024 ČR znížila DPH aj pri stavebných a montážnych prácach na bývanie z 15 % na 12 %.
Slovensko sa v podpore bývania formou daňových úľav cez DPH správa presne opačne ako naši susedia v ČR. Roku 1999 som platil DPH pri prerábke bytu 6 % a dnes 23 %. Naše vysoké dane určite nie sú nástrojom na udržanie mladých ľudí na Slovensku. Má naša mladá generácia považovať české daňové výhody za pozvánku do Českej republiky?
