Cutrone sa rozhodol, že to skúsi zmeniť a zorganizuje diskusiu, kde by sa tieto skupiny mohli verejne porozprávať a nová generácia priučiť, ako ľavica uvažuje. Akcia sa neudiala, pretože každá zo strán obvinila organizátora z nadŕžania druhej strane.
Navzdory prehnaným tvrdeniam Donalda Trumpa či intelektuála Jordana Petersona o všemocnosti a všadeprítomnosti socializmu a marxizmu, táto skúsenosť ilustruje zanedbateľný význam a sektársky charakter súčasnej ľavice. Jednotlivé skupiny, presvedčené, že oživujú tradíciu bojov za sociálne zrovnoprávnenie, v skutočnosti ponechávajú nažive len ich minulé obrazy, čím sa zasekávajú v minulosti.
Takíto ľavičiari sa tak nedostávajú k záverom sami, keďže sa domnievajú, že všetko je dávno jasné. Celkom im stačí opakovať heslá, myšlienkové skratky, bez porozumenia významu. Tvrdenie, že „za všetko môže kapitalizmus“ je rovnako nič nehovoriaci a od svojho autora nič nevyžadujúci popis ako tvrdenie, že „za všetko môže komunizmus“. Poskytuje mu však príjemný pocit, že niečomu rozumie.
Pritom sa zabúda, že na to, aby robotnícke hnutie v 19. storočí prijalo socializmus, muselo najskôr prejsť skúsenosťou s liberalizmom a naraziť na jeho limity. V 20. storočí to po krátkych víťazných epizódach bol fašizmus, stalinizmus a sociálna demokracia, nie socializmus, kto napokon zvíťazil. Keďže v 90. rokoch sa kontinuita pretrhla a nebolo na čo nadväzovať, do 21. storočia vstúpil socializmus s rozpakmi. Ďalej sa potáca s predstavou, že nadviaže na prehrané boje, vyrieši frakčné spory a jedna strana v hnutí napokon preváži.
Závery sú podobné aj v teórii. Vyhlásení marxisti nedokázali vysvetliť viaceré premeny kapitalizmu. Hospodársku krízu, rozpad koalície hnutí okolo Demokratickej strany či krízu fordizmu, vedúcu k neoliberalizmu. Na prichádzajúce zmeny ľavica zakaždým reagovala s panikou a odsúdením. Nevedela ich uchopiť inak ako tak, že sa s nimi dodatočne zmierila. Namiesto využitia transformačného potenciálu ich iba s odstupom kritizovala.
Podobne to bolo po zvolení Trumpa. Ľavica nevidela, že s jeho nástupom do úradu sa kapitalizmus opäť mení. Že nejde o omyl, podobne ako nešlo o omyl pri nástupe neoliberalizmu. Ale že ide o ďalšiu fázu akumulácie kapitálu, vyžadujúcu si novú legitimizáciu. Kým Margaret Thatcherová vymenila oslabenie odborov za možnosť odkúpiť si vlastné bývanie, Trump pracujúcim sľúbil ochranu pred zahraničnými konkurentmi. Ľavica sa vtedy zmohla iba na obranu konkurenčnej strany finančného kapitálu.
Sovietsky diktátor Josif Stalin vedel vždy pohotovo ukázať na užitočného idiota. Ako poznamenáva Cutrone, ľavica dnes degradovala na pozíciu neužitočného idiota. Jej politické iniciatívy totiž majú zanedbateľný vplyv. Namiesto ideologických sporov by sa preto mala stať súčasťou prebiehajúcich bojov, aby v nich spolu s ostatnými narazila na limity liberalizmu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.