Dobrým príkladom je feudálna nerovnosť, ktorú okrem násilia udržiavalo aj náboženstvo. Ak ste verili, že chudoba v tomto živote znamená spásu v tom ďalšom, ľahšie sa vám trela bieda.
Ďalším príkladom je rasistická ideológia. Ak nejakú skupinu ľudí považujeme za blízku zvieratám, je pre nás jednoduchšie sa k nej tak aj správať. Ale bolo by náročné bičovať otrokov, ak by ste v sebe mali štipku empatie a považovali ich za bežných podriadených.
Zrejme končiaci medzinárodný poriadok sa zvykne označovať ako „Pax Americana“, teda „Americký mier“. Hoci mnohí by svoj život v tomto poriadku označili za akýkoľvek, len nie mierový, moc sa v ňom presadzovala viac nátlakom ako bombardovaním. Kľúčovou súčasťou tohto poriadku bola ideológia ospravedlňujúca jeho existenciu. Vytvárala predstavu, že ide o poriadok založený na medzinárodnom práve, ktorý je preto spravodlivý. Vytvárala dojem, že Spojené štáty sú dobroprajnou veľmocou a presadzujú normy, s ktorými sa všetci stotožňujeme.
Túto ideológiu nešírili len vládni predstavitelia, ale existoval a stále existuje celý aparát obhajcov „Amerického mieru“. Všemožné inštitúty, nadácie, ako aj médiá či školy, alebo celebrity obhajovali tým alebo oným spôsobom dominanciu Spojených štátov vo svete. Medzi nimi sa našli rozdiely, ich všeobecnou charakteristikou však bola viera v pozitívnu hodnotu Západu.
Zdá sa, že Trump opúšťa vládnutie spojené s ilúziou medzinárodného práva a spravodlivosti a túto ideológiu rovnosti nahrádza ideológiou nerovnosti. V nej vládne právo silnejšieho. Spojenci a aliancie strácajú na význame a menšie štáty sú tu na to, aby boli korisťou väčších.
Nemyslím si, že podstata politiky doteraz fungovala inak, akurát doteraz bola dôsledne budovaná ilúzia, že to tak nie je. Vyvstáva otázka, čo budú robiť všetci tí, ktorí túto ilúziu budovali. Tí, ktorí verili, že útok na Irak je obhajobou slobody a demokracie. Tí, ktorí verili, že na Blízkom východe treba podporovať údajne brániaci sa Izrael.
Títo ideológovia sa môžu pridať na stranu obhajujúcu nerovnosť a nejakým logickým obratom nás presviedčať, že to bude na prospech takého malého štátu, akým sme. Väčšina sa pravdepodobne upne na Európsku úniu a bude pokračovať v budovaní ilúzie, že EÚ ostáva jedinou mocnosťou obhajujúcou vládu práva. Tu bude zaujímavý vzťah k NATO, ktorému Spojené štáty dominujú.
Azda sa nájdu aj takí, ktorí si uvedomia nespravodlivosť pretrvávajúcej dominancie Západu v ňom. Potom by sa mohli začať zaoberať skutočne dôležitými otázkami: Ako si predstavujú medzinárodný poriadok nastupujúce mocnosti? Čo nám hovorí vzťah Číny k Afrike a čo Ruska k Bielorusku o našej budúcnosti? A čo predstavy Číny o Juhočínskom mori a Ruska o Ukrajine? Nezabúdajme pritom, že tieto mocnosti sa nachádzajú v krajne nepriateľskom prostredí.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.