Od invázie na Ukrajinu prestali jej obyvatelia hovoriť po rusky, pričom pozitívny vzťah k Rusku klesol z 80 % pred obsadením Krymu takmer na nulu. Údajne šikovný obchodník a úspešný developer Trump šesťkrát zbankrotoval a vytvoril celý rad neúspešných firiem, ako boli Trumpove aerolinky či Trumpova univerzita.
Jeho najnovšie podkopávanie medzinárodného poriadku (popri odstúpení od najdôležitejšej klimatickej dohody, zo Svetovej zdravotníckej organizácie a z Agentúry pre medzinárodný rozvoj) ustanoveného po druhej svetovej vojne naznačuje, že jeho silnou stránkou nebude budovanie, ale búranie. Trump nefilozofuje kladivom, v štýle Nietzscheho, ktoré búra i buduje, ale sekerou či skôr motorovou pílou, ako predviedol jeho blízky kamarát Elon Musk na podujatí konzervatívcov. Táto kapitalistická deštrukcia však nebude tvorivá, pretože vo svete, kde Rusko, Čína a USA nerešpektujú medzinárodné dohody, a prežiť majú len tí najsilnejší, ostanú USA úplne izolované.
Takýto svet bez ilúzií už nastáva, ako sme mali možnosť vidieť, keď Trump opustil Ukrajinu a namiesto toho, aby jej poskytol bezpečnostné záruky, zaujímal sa len o jej nerastné bohatstvo; keď Musk podporil extrémistické hnutia v Európe, aby ju oslabil; alebo keď ju viceprezident Vance pokarhal za to, že politický mainstream odmieta spojenectvo s krajne pravicovými stranami.
Vanceovi na bezpečnostnej konferencii v Mníchove neprekážalo porušenie uznaných hraníc Ukrajiny Ruskom, ale odklon EÚ od hodnôt Trumpovej administratívy, teda že odmietla rumunské prezidentské voľby kvôli očividnému zasahovaniu Ruska, európske súdy kriminalizujú nenávistné prejavy, a európske vlády dodržiavajú právo žien na voľbu.
Trumpova administratíva vidí v Európskej únii stelesnenie hodnôt, ktorými najviac opovrhuje: odlišnosťou, rovnosťou a inklúziou, obranou práv žien a LGBT komunity či rozhodovaním na základe demokratického konsenzu. Namiesto nich je Trump za suverenitu miestnych vlád, korporácií, náboženských inštitúcií či rasistických a sexistických skupín, v čom sa dobre zhodne s Putinovým režimom v Rusku.
Pre ten sú európske hodnoty demokracie a inklúzie (akokoľvek nedokonale zavádzané) ohrozením, pretože priťahujú postsovietske krajiny a vytrhávajú ich z dosahu ruského imperializmu. Putin sa najviac bojí európskej integrácie, a preto ruských obyvateľov straší rozširovaním NATO. Pred vojnou tiež v Rusku zakázal demonštrácie, aby sa demokratické idey nešírili medzi ruskými aktivistami. A preto podporuje rôznych euroskeptikov – od Viktora Orbána po Roberta Fica.
Teraz dostal silného spojenca v Bielom dome, ktorý v prípade Ukrajiny preberá rétoriku Ruska. Tvrdí, že Zelenskyj je diktátor bez volieb (hoci bol pred vojnou riadne zvolený) a že sa mohol s Putinom dohodnúť (hoci za cenu bezbrannej Ukrajiny). Otázka pre obhajcov Putina preto znie: Ak bolo zámienkou vojny rozširovanie NATO, no vstup Fínska doň Rusko nijako neohrozil, prečo sa Putin nestiahne z Ukrajiny?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.