Potom asi predsa len premiér dostal razantné signály od domáceho a zahraničného priemyslu, sprevádzané početnými demonštráciami po celej krajine, a tak ubral plyn. Naoko. Však načo hovoriť, lepšie rovno konať.
Zasadené semienko začalo utešene klíčiť. Vidno to na sérii hlasovaní, keď sa samosprávy snažia vyslať jasný signál o nespochybniteľnom členstvo v EÚ i NATO, no tieto snahy, tu úspešne, tu menej, sa snažia blokovať práve miestni poslanci zvolení za strany vládnej koalície. Bystro pochopili, odkiaľ vietor fúka. A kam.
No podpora „cesty von“ má i oveľa širší záber. Od slovenského kverulantstva voči politike EÚ cez príklon k Rusku a najnovšie i k „hajlujúcej verchuške" v USA, až po také „detaily“, akými je nárast čínskych investícií na Slovensku, ktoré začínajú prevažovať nad tými z krajín EÚ. Stojíme na začiatku rozbiehajúcich sa obchodných vojen. Na export zamerané slovenské hospodárstvo bude patriť k najviac postihnutým. Toľko ekonomická realita.
Všetky krajiny sa budú brániť, nemusí ostať len pri clách. Investície z krajín mimo EÚ, zvlášť tie, ktoré ohrozujú domácich šampiónov, môžu byť považované za trójskeho koňa. Lenže to by bolo ešte to menšie zlo. EÚ čelí veľkým výzvam, nevyhnutným reformám, ktorých presadenie určite nepôjde ľahko. Vo vlastnom záujme sa bude únia snažiť zbaviť kverulantov zo svojho okraja, ktorí radi blokujú, čo sa dá, navyše ak nie je jasné, v čom záujme vlastne konajú.
Veľmi by som sa čudoval, keby sa nevytvorilo niečo ako nová „únia“ v rámci EÚ. Tá nechá za sebou „problémistov“, čo si budujú kariéru na odpore voči EÚ, nadraďovaní domácej legislatívy a pochlebovaní Trumpovým USA. Alebo čo rovno nominujú do vlády v minulosti otvoreného zástancu vystúpenia z EÚ a NATO. Krajiny Severoatlantickej aliancie si kladú otázku, čo s nedôveryhodnými členmi? Vojenské veci sú ešte citlivejšie a deliť sa o ne s niekým, kto záhadne navštevuje diktátora v Kremli, by bol isto omyl. Oba procesy ostrakizácie sa už začali, nedôveryhodných partnerov už nepozývajú na stretnutia, izoláciu zvyšujú aj deštrukčné personálne zmeny ministerstva zahraničia.
„Delenie“ EÚ či NATO sme zažili v minulosti už niekoľkokrát. Spomeňte si na delenie na starú a novú Európu – vtedy sme sa servilne a zištne pridali na nesprávnu stranu dejín pri kontroverznej vojenskej operácii. Súčasné popieranie ruskej agresie je ešte horšie. Inokedy tu zas bol pokus o vyčlenenie silného jadra EÚ. K tomu sme sa hlásili, ale to sme mali iného premiéra než teraz, hoci sa volal rovnako. Netreba sa spoliehať na to, že vyhodenie niekoho z EÚ alebo z NATO je zložitý proces, úplne stačí, aby sa vytvorili, hoci aj na ich pôde, niečo ako ich dôveryhodné a silné reformné zoskupenia, kde sa bude naozaj rozhodovať. Bez nás.
Svoje 2 % daní zvyčajne posielam občianskemu združeniu Cesta von. Pomáha rómskym deťom k lepšej budúcnosti. My všetci si teraz platíme úplne inú partiu. Tá usilovne pracuje na našej ceste von. Neverím, že vedie k lepšej budúcnosti.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.