Ide teda o situáciu, ktorá, či už ide o mier, alebo o vojnu, vôbec nenecháva ľahostajnými ani patričné množstvo spoluobčanov. Všetko sa teda odohráva podľa viac-menej premysleného plánu, v ktorom by sa súvislosť príčin a následkov dala ilustrovať súčasným arabským príslovím: „Ak nepôjde Mohamed k hore, tak asi pôjde Mosad k Mohamedovi!“
To všetko iba preto, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v intenzívnom rokovaní s americkým prezidentom Donaldom Trumpom dourážal nielen jeho samého, ale aj všetkých Američanov naokolo, ba aj mnoho tých, čo pokojne sedeli pri takých tých ich televízoroch doma.
Pritom sám Zelenskyj nespravil nič zlé, iba postupoval podľa zásad charakteristických pre súčasnú diplomatickú školu Progresívneho Slovenska a opozície. Tá do zatuchnutého prostredia svetovej diplomacie vnáša početné inovatívne a nesmierne pozoruhodné prvky. Príkladom môže byť takzvané „nepodávanie ruky“, ktoré diplomacia iba nedávno získala a odpozorovala od najlepšieho a najšikovnejšieho gymnazistu v Bratislave, no hneď si ho nielen sama osvojila, ale už ho celkom nezištne propaguje aj v širšom svetovom rámci.
Exminister Rastislav Káčer by vraj Trumpa pri onej príležitosti „zničil“ presne ako onen „postpubertálny“ adolescent: „Toľko necitlivosti, arogancie a chrapúnstva, to by zabilo aj koňa. Povedal som si, že keby som bol na Zelenského mieste, asi by som sa rovno zdvihol, ani by som nepodal Trumpovi ruku a odišiel by som,“ povedal hrdo Káčer. Nepovedal však, či by tam tiež išiel v takých tých šikovných teplákoch, alebo odetý ešte avantgardnejšie. Napríklad ako Mikuláš Dzurinda, ktorý ako minister zahraničia SR na oficiálnej návšteve Maďarska veselo pobehoval po Budapešti oblečený iba trenírkach.
Áno, Európa sa musí zomknúť a zjednotiť! Neveril by som tomu, že je to možné, kým to rúk nevzala Veľká Británia. Tá to musí poznať takpovediac z prvej ruky. O tom svedčí napríklad tiež to, že z EÚ ako prvá vystúpila. Dnes už však vidí nevyhnutnosť urobiť z Ukrajiny „oceľového dikobraza“. Veď všelikade po svete je ešte oceliarní dosť. Ba aj takých tých energií. Treba len urýchliť Green Deal a bude to! Najlacnejšie a najrýchlejšie rôznymi schôdzami, komisiami, uzneseniami.
Kedysi nás na základnej škole učili, pomerne poeticky, že vraj najrýchlejšia na svete je myšlienka. Myšlienkou môže byť vraj človek hneď tam, kde chce. Priznávam, že ma to vždy trochu stiesňovalo. Lebo ak môže byť hneď tam, kde chce, potom poľahky môže byť aj tam, kde vôbec nikdy byť nechcel. Veď fantázii sa v zásade medze nekladú.
A napokon myšlienky, o ktoré opierame dnešné vyjednávania, vôbec nie sú úzkoprsé. Napríklad ak uvážime hodnotenie takého Trumpa Káčerom. Nazval ho „chrapúňom, oranžovým opičiakom či šialeným ruským agentom“. Skvelé postrehy! Len aby nás spolu s jeho kolegami nedostali tam, kde sme vôbec nikdy nechceli byť.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.