Geopolitickú situáciu najvážnejšie berie Poľsko, ktorého vojenské výdavky už dnes sú vyššie ako 4 % HDP. Všetky krajiny NATO stoja pred výzvou USA, aby si členské štáty obranného spoločenstva každý rok siahli do vrecka a dali na obranu aspoň 3 % HDP. Paradoxne sa vôbec nehovorí o malých neutrálnych štátoch Európy, ktorých mier chránia automaticky a sčasti bezplatne ostatné krajiny NATO.
Rakúsku pomáha dohoda svetových mocností z roku 1955. Vojenské výdavky Rakúska aj vďaka nej predstavovali donedávna iba 0,6 % HDP. Dnes je to síce už viac ako dvojnásobok, ale aj tak oveľa menej, ako sú nútené vydávať štáty NATO. Podobne málo na obranu si môže dovoliť aj Švajčiarsko – 0,5 % HDP. Otvára sa otázka, či neutrálne štáty nie sú v Európe čiernymi pasažiermi obranného dáždnika NATO.
V rámci dobrých mravov by sa patrilo, keby sa výraznejšie zapojili do financovania ochrany hraníc EÚ a nákladov spojených s migráciou utečencov z Ázie a Afriky. Neutralita so sebou prináša blahobyt občanov, ako je napríklad možnosť veľkorysejšieho financovania infraštruktúry vrátane cestnej a železničnej siete.
Medzi rokmi 2021 až 2024 sa výdavky na obranu zvýšili v EÚ o 30 % a dosiahli za rok 2024 objem 326 miliárd eur. Z toho investície do modernizácie vojenskej techniky boli na úrovni 102 miliárd eur. Obrana dáva v EÚ pracovné miesta 581-tisíc zamestnancom, ktorých počet sa len medziročne zvýšil o 8,9 %.
Zbrojárske koncerny vo svete v čase stupňovania vojnovej hystérie dnes majú na rozdiel od automobiliek vyrábajúcich osobné autá enormný počet objednávok na niekoľko rokov vopred. Otázne však je, či dodávky novej vojenskej techniky bude mať kto zaplatiť. Investície do nej sú mŕtvym, ale potrebným kapitálom, bez ktorého rastie apetít diktátorov vo svete. Radi si privlastňujú územia susedných štátov, najmä vtedy, ak disponujú veľkými nerastnými zásobami v zemi alebo v mori.
Extrémne vysoké výdavky na obranu sú rozbuškou pre štátne rozpočty. Bizarný spôsob financovania bol použitý v roku 2010–2011 v Grécku, keď Nemecko predalo tejto krajine tanky Leopard formou lízingu. Dôvodom bola neschopnosť Grécka splácať dlhy, čo viedlo následne k riadenému bankrotu štátu. V rámci neho prišli vlastníci gréckych štátnych dlhopisov o miliardy eur povinným odpisom 75 % z každého eura pri reštrukturalizácii gréckych dlhov. Na Slovensku to spôsobilo odpisom gréckych dlhov najväčšie krvácanie jednej z dôchodkových správcovských spoločností.
Štáty EÚ hľadajú riešenia na získanie zväčšujúceho sa objemu prostriedkov potrebných na obranu. Tie majú často charakter zametania smetí pod koberec. Napríklad tým, že by dodatočné vojenské výdavky nad 2 % HDP použité na nákup novej techniky neboli započítavané do ročného limitu deficitu v rámci tzv. maastrichtských kritérií. Tie sú na úrovni 3 % HDP krajiny, aj keď SR v posledných rokoch zatína rozpočtovú sekeru deficitu na latke dvojnásobne vyššej. Nakoniec vždy dlhy zaplatia cez infláciu aj tak sporitelia peniazmi odloženými v bankách.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.