Len či to nové je naozaj nové? Vidíme, ako sa niektoré módy vracajú niekedy aj trikrát počas jedného života. Akoby sa zakaždým, keď sa ošúcha nový nápad, ktorý včera toľkých nadchol, siahalo opakovane do minulosti. Lenže aj nové nápady pochádzajú zo „skladiska ideí“, ktoré sa časom nahromadili v hlavách starých i mladých. Rozumie sa, že ideového i empirického materiálu nahromadeného v mladších hlavách je menej ako v starších. To však nikoho nezaujíma. Sotvakto je zvedavý na argumenty starších, na konfrontáciu starej a mladej mysle.
Iróniou osudu je, že tí, ktorí vo firmách rozhodujú o odpratávaní starcov a starien, aby zamestnali nové, mladé, neopotrebované tváre, sú takisto starci a stareny. Väčšina z nich možno nemá ešte päťdesiat, no štyridsiatku už určite prekročili, čo znamená, že z pohľadu dvadsaťročných sú to starci. A stareny.
Ja som sa starcom stal v tridsiatom ôsmom roku svojho života, keď som sa na chvíľu zamestnal v istej reklamnej agentúre. Obklopovali ma samí dvadsiatnici, plní energie, tvorivých nápadov a pre mňa nepochopiteľných zvykov. Nikto si nedal námahu, aby ma – nováčika – zasvätili do remesla. Cítil som sa ako niekto, ktorému ušiel vlak, zaspal dobu a už je na najlepšej ceste k tomu, aby zmeškal všetky ďalšie vlaky.
Vraví sa, že každý je taký starý, ako sa cíti. Ursula K. Le Guinová, úspešná autorka sci-fi románov a filozofka, v jednej zo svojich esejí napísala, že už takémuto pozitívnemu postoju neverí. A dodáva: „Ak mám deväťdesiat, no cítim sa na štyridsaťpäť, tak si koledujem o úraz pri pokusoch vyjsť z vane.“ Čo je horšie: svieža myseľ v zostarnutom, zoslabnutom tele alebo pomútený rozum vo vysoko funkčnej, fyzicky výkonnej telesnej schránke?
Starcov a stareny firmy odpratávajú z cesty preto, lebo chcú dať šancu mladým ľuďom, ktorí majú nové, neošúchané myšlienky. Hm. Naozaj si niekto myslí, že možno prísť s takou myšlienkou, akú ešte nikto nepredložil?
V biblickej knihe Kazateľ sa píše: „Všetky rieky tečú do mora, a more sa nepreplňuje. Kde vyvreli, k tomu miestu tečú rieky späť, aby sa odtiaľ vydali na novú cestu. Všetky bytosti sú podrobené ustávaniu – vyrozprávať to nevládze nik. Oko sa nenasycuje videním, ucho sa nenapĺňa počúvaním. Čo bolo, je to, čo aj zasa bude. A čo sa už stalo, to sa opäť stane. Nič nie je nové pod slnkom. Ak je niečo, o čom by človek povedal: Pozri toto je niečo nové!, už to bolo v časoch, ktoré boli pred nami. Však na minulosť už niet spomienky a s budúcnosťou to bude tiež len tak. Nebude po nich spomienky u tých, čo budú nasledovať za nimi.“
Starci a stareny sú nežiaduci asi preto, lebo videli a zažili všeličo a cválajúci svet nechce byť usvedčený z toho, že nevie vymyslieť nič nové. Radšej sa bude vyhovárať na nepružnosť seniorov a zbavovať sa tak vzácnych a ešte použiteľných mozgov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.