Slovenskí sporitelia od začiatku pandémie v roku 2020 doteraz stratili 33 % svojich úspor, čo je však menej ako v Česku, kde ľudia prišli až o 37 % toho, čo by si boli dokázali za odložené peniaze kúpiť predtým. Útočiskom investorov sa postupne od roku 2009 stáva aj zlato. Jeho cena narástla najmä po napadnutí Ukrajiny v roku 2022.
Z dobových rakúskych článkov, ktoré sa mi dostali do rúk, ma prekvapila tabuľka cien zlatých mincí z jesene 2019. V Rakúsku vtedy obchodníci so zlatom predávali jednu mincu vážiacu jednu trojskú uncu (31,1 gramu zlata) za 1 070 eur. Dnes by takúto mincu premenili v priebehu niekoľko minút na hotovosť v sume cca 2 700 eur. Ak by ste investovanú sumu mali uloženú v banke, získali by ste na úrokoch po zdanení sotva 100 eur.
Väčšiu radosť ako zlato by vám možno priniesli iba investície do kryptomeny bitcoin. Viac ako zlato by nezískali ani investori, ktorí peniaze vložili do akciových fondov. Zlato umožňuje svojim majiteľom len so založenými rukami zarábať práve vtedy, keď iní prichádzajú o svoje úspory roztápané infláciou, zmrazovaním účtov, krachom bánk a firiem, do ktorých dlhopisov svoje úspory uložili.
O povinnom predaji zlata nemá zmysel uvažovať, lebo takéto praktiky sú naozaj relikviou minulosti, ktorá sa u nás skončila v roku 1990. Zlato v rukách centrálnych bánk znamená, že ani tieto uznávané inštitúcie neveria mene, ktorú riadia a skôr počítajú s infláciou. Pritom zlaté zásoby majú slúžiť najmä na ochranu národného bohatstva počas hospodárskych cyklov.
Česká národná banka v dnešných časoch tvrdí, že zlata nikdy nie je dosť a masívne ho nakupuje do svojich trezorov. Celkovo už vlastní 52 ton žltého kovu a tento objem chce navýšiť postupne až na sto ton. Pritom v 90. rokoch väčšinu zlatých rezerv z celkového objemu 72 ton Česká republika rozpredala po 300 USD za uncu – dnes by za ňu dostala cca 2 800 USD. Najväčšie objemy zlata nakupujú však krajiny s autokratickými vládami (Rusko, Čína, India).
Ďalším faktorom vplývajúcim na ceny zlata sú úrokové sadzby. Najmä preto, že zlato žiadne úroky bežným ľuďom neprináša. Skôr naopak, vlastníci väčšieho množstva zlata za jeho prípadnú úschovu platia v podobe prenájmu sejfu v banke. Ak úroky na trhu klesajú, má tendenciu zlato zvyšovať svoju cenu.
Zlato od konca februára kleslo cca o sedem percent z dôvodu zvyšovania nádejí, že sa čoskoro medzi svetovými mocnosťami dohodne mier na Ukrajine. Sústreďovanie pozornosti investorov na zlato znamená vždy prípravu na horšiu ekonomickú budúcnosť vrátane nestabilnej meny. Zlato zarába svojim majiteľom zvyčajne len v zlých časoch, ak trhy ovláda skepsa alebo panika. Centrálne banky by mali byť katalyzátorom nafukujúcich sa bublín na medzinárodných trhoch, ale opak je často realitou. Peniaze totiž na rozdiel od iných investorov aj tlačia. Väčšinu z nich v bezhotovostnej podobe.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.