Využil pokrok v batériách, nabúchal autá elektronikou, majiteľom sľúbil doživotné dobíjania zadarmo atď. Ale ani to by asi nestačilo, keby sa toto celé neudialo v čase výrazných obáv zo zmeny klímy. Udržateľný rozvoj bol imperatívom pokroku. V kombinácii týchto faktorov sa stalo vlastníctvo Tesly statusovým symbolom progresívneho uvažovania.
V ekologickom, technologickom a vlastne aj v politickom zmysle. Medzitým sa kadečo zmenilo. Aj iní výrobcovia ponúkajú elektromobily, v ničom nezaostávajúce, ak nie rovno lepšie a lacnejšie, čo spolu so stagnujúcou ponukou Tesly prispelo k jej klesajúcemu podielu na trhu. No hádam ešte väčší impulz k odklonu od tejto značky je politické angažovanie sa jej zakladateľa. Je tvárou „konzervatívnej revolúcie“, nikým nevolený, s „jemnosťou“ motorovej píly sa podieľa na demontáži inštitúcií, obchádzaní demokratických pravidiel a celkovom, rozkladu štátu.
O jeho geste, silne pripomínajúcom hajlovanie, ani nehovoriac. To všetko prispelo k tomu, že vlastníctvo Tesly je zrazu opačným symbolom. Tí, ktorí, si auto kúpili skôr, si dávajú naň nálepku, že tak urobili predtým, než sa Musk zbláznil. Po celých Spojených štátoch sa konajú demonštrácie pred predajňami Tesly.
Zábery vandalizovaných áut zaplavujú sociálne siete. Ešte aj dizajn cyber trucku začal evokovať náckovskú estetiku. Prezident krajiny – aby zachránil škody – dokonca osobne robí Muskovým autám reklamu. Len pochybujem, či sa Tesla stane tentoraz konzervatívnym symbolom trumpovcov. U nás bola voľakedy statusovým symbolom vila pod bratislavským Slavínom. Zatúžili po nej arizátori, buržoáznemu bývaniu prišli na chuť aj komunistické kádre.
A neskôr novozbohatlíci. Ale i to sa už mení v novom kontexte. Načo dráždiť úrady či voličov, aj keď popoťahovanie za záhadne nadobudnutý majetok až tak nehrozí. Predsa len, jeden nikdy nevie, čo príde. Lepšia je vilka niekde nenápadne v úzadí, ideálne v Stredomorí či pri Jadrane. Ale ani to nie je zárukou pokojného spánku. Vie o tom svoje Peter Kažimír i Ján Počiatek (tá jeho pomohla Matovičovi k víťazstvu vo voľbách, no následne sa na ňu zabudlo).
Je veľmi symbolické, ako na údajné vlastníctvo vily v Chorvátsku zareagoval Robert Fico. Namiesto toho, aby sa zasmial – prípadne poznamenal, že škoda, že to nie je pravda – zareagoval tak podráždene, že to o jeho majetku symbolicky povedalo ešte viac. No tromfol ho Robert Kaliňák, ktorý vilu pri mori úmyselne nepriznal. Hneď som si spomenul na jeho vládneho kolegu, ktorý svojho času rozdával mastné pokuty každému, kto sa s majetkovým priznaním čo len o pár dní oneskoril.
Argumenty, prečo minister obrany majetok neuviedol, sú tiež bizarné. Jednak chránil súkromie rodiny – pri čom si zrejme splietol povolanie, ale za zmienku stojí aj dojímavý argument o jeho deťoch s respiračnými problémami. Nuž, asi odkazuje aj ostatným rodičom, aby to riešili podobne – kúpou vily pri mori. Sociálnodemokratická rada na nezaplatenie.
Voľakedajší primátor Bratislavy zaviedol bus pruh na rušnej ulici tam dole pod Slavínom – v rámci znižovania podielu individuálnej automobilovej dopravy v prospech verejnej. Cieľom malo byť zlepšiť ovzdušie v meste a uľahčiť tým aj dýchanie deťom. Po pár hodinách mu osobne volal nespokojný Robert Kaliňák, vtedy minister vnútra. Riešenie s vilou pri mori asi nespomínal, ale bus pruh rýchlo zmizol.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.