Väčšinou sú z opozície a vedia to. Pretože aj v Británii už celkom presne vedia to, čo u nás zodpovední činovníci v našej opozícii. Ide o to, že v takom tom mieri sa Rusi istotne nikde nezastavia!
Napríklad britská predstava je v tom celkom presná. Sformuloval ju Anthony Glees, expert na bezpečnosť a spravodajské služby z Buckinghamskej univerzity. Najstrašnejšie je v tom ono posledné štádium. „Do roka by sa Spojené kráľovstvo stalo ruskou kolóniou a bolo by riadené ako Rusko, s tajnou políciou a tábormi nútených prác pre každého, kto by prejavil najmenší odpor voči ruskému režimu,“ domnieva sa expert. „V našich školách by sa vyučovala ruština, naše verejné inštitúcie by riadili ruskí alebo proruskí politici. Kráľovská rodina by odišla do Kanady a vodcovia odboja by sa snažili vytvoriť si nasledovníkov z tajných základní vo Walese a Škótsku,“ dodal.
Ak by som mu smel niečo vyčítať, tak potom to, že neupozornil mierumilovných Britov na to, že ruština dodnes využíva také to obrázkové písmo, a preto silne kazí oči. U nás by situácia bola ešte horšia, lebo nemalá časť obyvateľstva ešte po rusky trochu vie, a v oných táboroch prelezených tajnou políciou by sa asi dosť nudila.
Na druhej strane, my zase máme pri kladení odporu viac skúseností. Preto nemajú celkom pravdu tí opoziční politici, ktorí vychádzajú z toho, že nákup zbraní je u nás tak akosi chaotický. Veď ak ich bude mať pod palcom napríklad exminister Jaroslav Naď, predseda Demokratov, hneď ich všetky sústredí na hromadu a vyvezie na Ukrajinu, kde potrebujú nateraz každú zbraň. Teda aj každú našu zbraň. Naši vojaci si ju, ostatne ako vždy, nestihnú ani pozrieť či aspoň ohmatať. Preto čokoľvek im takto dnes kúpia, je rovnako dobré.
To, čo by som však chcel opozícii vyčítať, je taký ten silne defétistický postoj. Prečo sa neorientuje radšej na tie skutočnosti, ktorých by sa Rusi od nás naozaj obávali, prípadne by sa im najradšej vyhli? Napríklad, že by sa od nás pohla smerom k východným hraniciam exministerka Mária Kolíková. Čím by ju chceli zastaviť? Videl som v televízii pár moderátoriek a moderátorov a žiadnemu z nich sa to nikdy nepodarilo. Alebo čo tak poslať im za suseda istého priateľa najvýznamnejšej ženy sveta, aby im každý pokojný večer rozstrieľal všetky okná?
Mnoho spoluobčanov by mi mohlo vyčítať, že neberiem tieto súvislosti celkom vážne. Ale čo mám robiť, keď sami priznali, že pri „okrúhlom stole k obranyschopnosti Európy“ to chcela SaS pod vedením Branislava Gröhlinga preberať aj s Demokratmi, ktorým sa pri stole vraj „tiež ušlo miesto“ a – to je najdôležitejšie – „nevynechali ani matovičovcov“. Už len v tom vidím hlbokú pečať serióznosti, na akú by som za daných okolností, žiaľ, istotne sám ani nikdy nemal!
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.