Komerčné banky, v ktorých majú ľudia uložené peniaze, zarábajú na úrokových rozdieloch medzi úročením vkladov a úrokmi, ktoré platia dlžníci z úverov. Lacné hypotéky dokážu banky poskytovať len vtedy, ak majú lacné zdroje. Obetnými baránkami týchto spoločenských protipólov sú vždy sporitelia s peniazmi odloženými v bankách.
Svoju ruku k dielu skazy prikladá aj štát, ktorý úroky sporiteľov zdaňuje na Slovensku zrážkovou sadzbou dane vo výške 19 % z vyplácaných úrokov. Priemerná miera znehodnocovania peňazí odložených v bankách je na úrovni minimálne dvoch percent ročne. Sporitelia takto chudobnejú obvykle bez toho, aby si to vôbec uvedomovali.
Nebezpečenstvo v podobe rizika znehodnocovania odložených úspor dnes umocňujú dva kľúčové fenomény. Jedným z nich je ekonomický populizmus, ktorý presadzujú politici tým, že úmyselne alebo nechcene ignorujú nepriaznivé hospodárenie štátu s využitím jednoduchých riešení v podobe zadlžovania krajín, alebo v prípade samostatnej meny čoraz väčším tlačením peňazí, zrýchľovaním požičiavania peňazí či vydávania štátnych dlhopisov. Pokiaľ sa dlhopisy nedarí predať investorom, potom tieto cenné papiere končia na účtoch samotných centrálnych bánk, ktoré napúšťajú do obehu ďalšie peniaze.
V dnešných podmienkach preferovania bezhotovostných platieb už na to nepotrebujú ani tlačiarenské stroje. Nedostatok zmysluplnej hospodárskej politiky ekonomickí populisti nahrádzajú morálnym ospravedlnením. Populistickí vodcovia tak postupne menia svoju tvár a svoju schopnosť niesť zodpovednosť pretláčajú až na hranicu diktátorstva. Takéto konštatovanie uviedol vo svojej autobiografii pod názvom Vek turbulencií dlhoročný bývalý guvernér americkej centrálnej banky (FED) Alan Greenspan.
Štáty v Európe majú v pláne prudký rast výdavkov na obranu. Ukážkovým príkladom je Nemecko, ktoré v súvislosti s potrebou zvyšovať prostriedky na obranu zruší dlhovú brzdu verejných financií. Dlhové brzdy pritom predstavujú mantinely krotenia verejných výdavkov krajín. Uvoľnenie týchto finančných zverákov sa môže realizovať napríklad tým, že dodatočné výdavky na novú vojenskú techniku sa nebudú započítavať do výšky verejného dlhu. V každom prípade sa však týmto rozpočtovým kozmetickým nástrojom iba zastrú, ale nevyriešia otázky bezpečnosti meny danej krajiny a jej schopnosť splatiť tieto mimoriadne dlhy v budúcnosti.
Politici sa vždy spoliehajú na to, že liekom na rozpočtové neduhy bude rast HDP krajiny. Ak sa zrýchľuje rast HDP, obvykle klesá pomer verejného dlhu v pomere k HDP. Samozrejme, iba v prípade, že krajina nefunguje na vlne populizmu a nerozdáva bezbreho sociálne balíčky, ak si to štátna pokladňa nemôže dovoliť.
Diskusie ohľadom uvoľňovania dlhovej brzdy zneistili po celom svete investorov, ktorí doteraz považovali nemecké štátne dlhopisy v rámci eurozóny za najbezpečnejšie. Obavy sa prejavili v predaji dosiaľ vydaných nemeckých dlhopisov v očakávaní, že nové balíky nemeckých dlhopisov investorom prinesú vyššie výnosy. Výpredaj starých nemeckých dlhopisov je tak prvým varovným signálom, že v prípade dlhopisov slabších ekonomík eurozóny môžu byť turbulencie a výkyvy ešte vyššie.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.