Donedávna sa v Austrálii nože predávali aj v supermarketoch. Pravdaže, nemohol si ich kúpiť hocikto, iba ten, kto už dovŕšil plnoletosť. Od 15. januára 2025 sa už nože v supermarketoch vôbec nepredávajú. V štáte Queensland došlo totiž ku krvavému incidentu priamo v priestoroch predajne. Trinásťročný chlapec vzal z regálu nôž a bodol do chrbta 63-ročnú zamestnankyňu. Stalo sa to krátko po obede, čiže za bieleho dňa. Polícia obvinila neplnoletého chlapca z pokusu o vraždu.
Len v štáte Queensland sa počet mladistvých, ktorí sa ocitli v policajnej väzbe a ešte nedovŕšili štrnásty rok života, zvýšil za posledných dvanásť mesiacov o 50 percent. To aby si človek dával pozor na každého tínedžera, najmä na miestach, kde je veľký nával ľudí.
Pätnásteho apríla 2024, približne o štvrť na osem večer na predmestí Sydney, v Kostole Dobrého pastiera podišiel šestnásťročný chlapec ku kňazovi, ktorý práve celebroval omšu, a pichol ho do oka. Potom zranil ešte jedného veriaceho, no našťastie nik neprišiel o život. Útok označili za teroristický, keďže bol motivovaný náboženským extrémizmom.
K nožu ako k zbrani sa, pravdaže, neuchyľujú iba mladí. Dva dni pred vyššie spomenutým incidentom, čiže 13. apríla 2024, štyridsaťročný Joel Cauchi o štvrť na štyri popoludní vošiel do sydneyského nákupného strediska Westfield Bondi Junction s tridsaťcentimetrovým nožom v ruke a zabil šiestich ľudí (päť žien a jedného muža), pričom zranil ďalších dvanástich (medzi nimi aj deväťročné dievča).
Nože sú v Austrálii najčastejšie používanými vražednými zbraňami. Situácia v súčasnosti taká dramatická ako pred rokom 2009 síce nie je, no masmédiá týždenne prinášajú správy o použití bodných zbraní. Psychológovia hovoria, že manželia by sa nikdy nemali hádať v kuchyni, pretože tam sú nože vždy poruke. Najmä v prostredí, kde prekvitá domáce násilie.
Pamätám sa, že v sedemdesiatych rokoch, keď som bol ešte malý, zaháňanie sa nožmi a britvami tvorilo súčasť dedinských ruvačiek a mestského krčmového „folklóru“. Nôž sa zavše zablysol aj na internátoch učňoviek. Moja matka pracovala v strednom odbornom učilišti, takže od nej som počul, že počas vyučovacej hodiny raz jeden učeň z ničoho nič zabodol nôž do stehna svojho spolužiaka. Možno sa nudil a možno bol len zvedavý. Takéto veci sa aj vtedy stávali, no pokiaľ viem, nikdy sa nestalo, aby študent s nožom v ruke zaútočil na pedagóga.
Dostojevskij kdesi píše, že ak niet Boha, tak potom všetko je možné. Toto konštatovanie preložené do „modernejšej“ reči znie takto: Kde nie sú jasne stanovené mantinely, tam sa môže udiať čokoľvek. Potom za neutešený stav rodičia váľajú vinu na učiteľov, pedagógovia však majú málo príležitostí na to, aby sa postavili proti rodičovskému obviňovaniu či systémovej likvidácii už overených mantinelov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
