Predstavoval som si, ako množstvo rôznych oznamov, zákazov a odporúčaní v provinčných novinách spolu vytvorilo mozaiku, ktorá viedla k záveru, že v nejakej konkrétnej oblasti sa udialo niečo, čo by mohlo zodpovedať takémuto pokusu. Čína to, dnešným slovníkom, označila za alternatívnu pravdu.
Na zistení isto pracovalo veľa ľudí, „vydolovať“ niečo zaujímavé a užitočné v množstve informácií dalo zabrať. Bez prostriedkov a kvalifikovaného aparátu to bolo ťažko predstaviteľné. Okrem satelitov na to už teraz máme výkonné počítače, internet a sociálne siete. Ich správcovia majú k dispozícii obrovské množstvo údajov, a časť z nich je prístupná aj verejnosti.
Moji študenti v rámci rôznych projektov napríklad skúmajú, čo všetko by vedeli zistiť z (verejných) zdrojov sociálnych sietí. Od počtu mŕtvych ruských vojakov – obetí súčasnej ruskej agresie – až po fotografické záujmy návštevníkov Bratislavy. Vďaka novým technológiám už môžu spracovaním veľkého objemu dát napríklad zistiť na základe statusov, ale už aj záznamov z vystúpení, ktorý politik má najagresívnejšie vystupovanie nielen použitým slovníkom, ale aj obsahom. Ale aj to, ako ho používa v ťažkých skúškach pre spoločnosť. Napríklad počas pandémie.
Aj bežný smrteľník si môže overiť pravdivosť premiérových informácií o vážnom ohrození našej spoločnosti bez toho, aby sa dostal k tajnej správe SIS, ktorá to mala potvrdzovať. Stačilo si pozrieť fotky z profilov politických špičiek koalície na sociálnych sieťach, ako bezstarostne trávili následný víkend, a každý mal jasno. Lenže zasa také jednoduché to nie je.
Podľa množstva fotografií z MDŽ, ktoré zverejnil minister poľnohospodárstva po prepuknutí ochorenia slintačky a krívačky, by sme mohli ľahko nadobudnúť dojem, že nič vážne sa nedeje. Ostatne, to isté sme zažili pri niekoľkomesačnom výpadku katastra, ktorý patrí tiež do jeho kompetencií.
Dostávame sa do konfliktu rôznych alternatívnych informačných „realít“, a to nás skôr či neskôr dobehne. Všetkých, nielen politikov, ktorí alternatívne videnie sveta podporujú. O budúcnosti našej krajiny možno viac napovie naše popredné miesto v dôvere k „alternatívnym médiám“ než hodnotenie ratingových agentúr.
Vidno to i pri šírení slintačky a krívačky. Pre oligarchov sú ich zvieratá len čísla v excelovskej tabuľke, ktoré im štát isto nahradí, no pre chovateľov, ktorí sa o ne denne starajú, sú nielen živobytím, ale živými tvormi.
U farmárov sa strieda zúfalstvo so zúrivosťou. Vinou politikov, čo si robili kariéru na pandémii, sme sa dostali do stavu, že už ani nevieme rozlíšiť medzi neschopnosťou štátneho aparátu realizovať účinné opatrenia proti šíreniu choroby a nedôverou v ich zmysel. Veď „alternatívnych právd“ o zámernom šírení nákazy je dosť. Netreba ani analýzu miestnej tlače. Keď si k tomu pridáme všeobecnú eróziu právneho štátu (exprezident označením „mafiánsky štát“ predbehol svoju dobu), tak máme vážny problém pri riešení každej kritickej situácie.
Premiér je teraz očividne nervózny, no ani nie tak pre vážne nebezpečia, ktorým čelíme. Na bielom koni tak či tak hrá vabank. Skôr mu nedáva spávať predstava, ako by vedel pre seba alternatívno-informačne využiť súčasnú situáciu. Keby bol v opozícii… Nemusí sa však obávať. Na také niečo nemá zasa každý žalúdok. A už vôbec nie jeho politický talent.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.