Koruna bola až dovtedy viazaná skôr na sovietsky rubeľ a kurz k voľne vymeniteľným menám vychádzal z fikcie krytia meny zlatom. Za takýchto podmienok musel byť export tovarov z Československa za tvrdé meny do kapitalistických štátov a predaj tvrdej meny občanom našej krajiny pri cestách na Západ rôznymi prirážkami dotovaný alebo zaťažený pod názvom: „Vnútorné reprodukčné cenové vyrovnanie“. Tieto anomálie boli v rámci trojstupňovej devalvácie Kčs odstránené.
To nám umožnilo presadiť sa lacnými produktmi v štátoch, kde obchod prebiehal v konvertibilnej mene, namiesto predaja iba na trhoch socialistických krajín združených v RVHP. Drastické menové opatrenia spôsobili hospodársky šok a extrémne vysokú infláciu v roku 1991 na úrovni 67 % ročne, hoci základným cieľom bolo podpora domácej ekonomiky.
Súčasné americké clá majú spoločného menovateľa s devalváciou Kčs v tom, že sú umelým zásahom do ekonomiky, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou spôsobí viac zla ako úžitku. Obavy investorov z recesie a poklesu medzinárodných tokov tovaru sa okamžite premietli do akciových trhov. Tie zaplavila vlna výpredajov akciových titulov a snaha hľadať bezpečný prístav na zaparkovanie peňazí do bezpečných aktív v podobe drahých kovov na čele so zlatom. Od polovice februára 2025 akciové indexy postupne strácajú pôdu pod nohami, čo správy o zavedení drastických amerických ciel ešte viac umocnili.
Clá vo všeobecnosti pôsobia systémom snehovej gule: dovozná cena tovaru spolu s clom a nákladmi prepravy sa ešte nabaľuje o domáce federálne a miestne dane. Zahraničný tovar tým prestane byť pre zákazníkov cenovo atraktívny, čo je aj zámerom americkej obchodnej politiky. Snaha o vytvorenie ochranného finančného mantinelu je obdobou československého devalvačného vankúša z roku 1990.
Rozdiel je iba v tom, že my sme k drastickým opatreniam boli donútení z dôvodu rozpadu železnej opony, pričom dnešné kroky Donalda Trumpa spôsobujú rozčarovanie nielen v zahraničí, ale aj v samotných USA. Polovicu amerického dovozu totiž tvoria polotovary a materiály, ktorých finálne výrobky potom nesú označenie Made in USA. Američania preto nezaháľajú a pripravujú sa na čierne vízie vlastnej budúcnosti. Oznámenia o výške nových colných taríf v USA vyvolali nákupné horúčky – ľudia vo veľkom štýle nakupujú do zásoby zahraničné lieky, trvanlivé potraviny a potreby pre domácich miláčikov.
Podobná situácia s vykupovaním tovarov sa v oveľa menšom rozsahu objavila v mnohých vyspelých krajinách aj po prepuknutí covidovej pandémie na jar 2020. Skoro prázdne pulty obchodov sme však zažili aj v ČSFR v roku 1990 v očakávaní skokovitého rastu spotrebiteľských cien. Mnohé maloobchodné ceny tovarov, najmä bežnej potreby, na jar 1991 naozaj poskočili v mnohých prípadoch až o 100 a viac percent.
Nová americká stratégia bude umelou podporou domácej výroby v USA, ktorá sa prejaví globálnou hospodárskou recesiou ako aj postupným zaostávaním USA v oblasti technologického pokroku a menšieho tlaku na inovácie pod heslom „clá za každú cenu, nech to stojí, čo to stojí“.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.