Obdivuje diktátorov, útočí na justíciu, Green Deal i spojencov, ktorí sa podieľajú na jej prosperite, pri rusko-ukrajinskej vojne si pletie agresora a obeť, utečencov má v zuboch, zato kriminálne pozadie „našich“ nie je problém. A ak, i oficiálne sa pardonuje, hlási sa k tradičným hodnotám, hoci osobné príbehy sú presným opakom. Uhádli ste, o kom je reč? Áno, správne, Trumpove USA.
„Keď Francúzsko kýchne, celá Európa dostane nádchu.“ Tento výrok sa pripisuje Klemensovi von Metternichovi, vplyvnému mužovi 19. storočia. Odvtedy sa veľa zmenilo a v súčasnosti sa jeho slová parafrázujú v obsadení USA – zvyšok sveta. Vplyv USA sa od druhej svetovej vojny rýchlo posilňoval, až sa po rozpade sovietskeho bloku stali svetovým hegemónom. So všetkými nevýhodami, ale i výhodami.
Napriek obrovským vojenským výdavkom dosiahli nevídaný hospodársky prospech. Ako nám pripomína Fareed Zakaria, ak bol v roku 2008 ich HDP porovnateľný s eurozónou, teraz je takmer dvojnásobný. V roku 1995 bol HDP na hlavu v Japonsku skoro dvojnásobný v porovnaní s USA, teraz je len niečo viac ako tretinový.
A i v tom najchudobnejšom štáte USA je vyšší ako vo Francúzsku či vo Veľkej Británii. Napriek tomu prezident presvedčil svojich voličov, ako je ich krajina zbedačovaná ostatným svetom – obklopený miliardármi domáce nerovnomerné rozdelenie bohatstva nespomína. A koná.
Svet sa len díva, ako ho právom silnejšieho vedie na okraj hlbokej deštrukcie ekonomík i medzinárodného práva. No nielen to. Donald Trump svojím spôsobom „nastavuje“ hranice toho, čo politik smie. Hranice, ktoré by viacerí radi okopírovali. Sám je chodiacim konfliktom záujmov. Už len to, že zásadné rozhodnutia oznamuje prostredníctvom vlastnej sociálnej siete, cez teleshopping áut, a o podozreniach z manipulovania s akciovými trhmi nehovoriac. Pri tom chaose, čo vytvára, vyzerá ešte aj Igor Matovič ako rozvážny a koncepčne uvažujúci politik.
Najprv odpáli trhy, vzápätí odpáli golfovú loptičku na Floride. Jeho papalášizmus má nevídané rozmery – len floridské rekreovanie stálo za pár mesiacov viac, ako jeho predchodca minul za štyri roky. Neodbornosťou a voluntarizmom svojím aj svojho tímu vyráža dych celému svetu.
Máva absurdným vzorcom na výpočet výšky taríf, na základe ktorého zázračne vypočítali aj sadzby pre neobývané ostrovy. Vulgárne sa vyjadruje o predstaviteľoch iných štátov, dopredu má pripravené poníženie ukrajinského prezidenta. On alebo jeho ľudia sa úplne otvorene pokúšajú ovplyvňovať voľby v iných krajinách, atď.
Reakcie sú rôzne. Od výsmechu, keď internet zaplavili obrázky obéznych ľudí komótne šijúcich tričká či tenisky (teda konečne dostali prácu, ktorú im Kambodžania a Vietnamci ukradli), až po vecnú kritiku väčšiny odborníkov: clá sú návratom do 19. storočia, obmedzia súťaž, zvýšia ceny a sotva prinesú kvalitné pracovné miesta. Napríklad ešte aj šéf Apple, vlažný spojenec prezidenta, problematizoval prenesenie výroby iphonov do USA pre nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
V Európe si Donald Trump nachádza aj obdivovateľov, hlavne medzi voličmi krajnej pravice (u nás vládnej koalície). Je jasné, čo im imponuje. Ich politikom dodáva odvahu a uberá na zábranách. My už v malom vieme, k čomu to vedie. Ale keď tá americká nádcha prepukne naplno, bude to už o inom.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.