Čo je na tom zlé? Podstúpili ste predsa riziko a obstáli v konkurencii. Kým dominantná časť ekonomických teórií vníma tento základný aspekt ekonomiky ako bezproblémový, teória nerovného rozvoja kriticky analyzuje tzv. prevod ziskov naspäť do krajiny, z ktorej pochádza pôvodná investícia.
Uveďme si jednoduchý príklad. Volkswagen u nás v 90. rokoch investoval – kúpil Bratislavské automobilové závody. Tie zmodernizoval, začal vyrábať autá a rýchlo sa stal ziskovým. Odvtedy časť ziskov odchádza preč zo Slovenska a o tom, čo sa s nimi stane, sa rozhoduje v nemeckom Wolfsburgu, kde sídli centrála Volkswagenu.
Tu treba povedať, že súčasťou uvedeného procesu geografického presunu bohatstva bolo zamestnanie tisícok Slovákov priamo vo Volkswagene a u jeho dodávateľov, ktorí ďalej míňali svoje mzdy na Slovensku, čím prispievali k fungovaniu slovenskej ekonomiky.
Uvedená schéma nie je nijako výnimočná a Slovensko patrí do skupiny krajín, ktoré sa dávajú vykorisťovať prostredníctvom predávania svojej lacnej pracovnej sily. Do tejto skupiny patria ďalšie krajiny strednej a východnej Európy, ale aj Thajsko, India či Mexiko.
Spomedzi nich má Slovensko spolu s Českom výnimočné postavenie a na rozdiel od Rumunska a Maďarska, kde dochádza k „systematickým“ porušovaniam práv pracujúcich, u nás dochádza len k ich „sporadickým“ porušovaniam.
Ďalšia skupina krajín predáva lacno svoje prírodné zdroje (napr. Rusko, Brazília, Nigéria, Kazachstan) a treťou skupinou sú daňové raje (napr. Írsko, Malta). Vedci z Hamburskej univerzity spočítali, že na celom svete dohromady tvorí odliv ziskov priemerne bilión dolárov ročne, teda zhruba 1,4 % svetového HDP. Konkrétne pre Slovensko ide o 3,5 % HDP, čo je takmer 16 % investícií do dlhodobého majetku.
Pointa je, že sa tieto „investície“ u nás nedejú, ale odtiaľto odchádzajú a investuje sa niekde inde.
Inými slovami, tam, kde je odliv, musí byť aj príliv. V prípade ziskov sa nachádza najmä v USA, vo Veľkej Británii, Francúzsku, v Holandsku a Nemecku. Nie je to nič prekvapujúce. Sídlia tam mnohé korporácie investujúce v zahraničí. Lenže zisky z iných krajín dolujú od obdobia kolonializmu, keď boli dominantnými alebo významnými imperialistickými štátmi.
Odvtedy si toto svoje postavenie udržujú práve prostredníctvom mechanizmov, ako je odliv ziskov. Ekonomická dominancia je pritom vždy založená na vojenskej, ako nám to ukazuje história prevratov v krajinách, ktoré sa opovážili hegemónom vzdorovať.
Zmieňovaný výskum je užitočný tým, že ako prvý prináša údaje o globálnom odlive ziskov. Jednu formu vykorisťovania Západom dokážeme presne spočítať. Otázkou ostáva, prečo chceme byť naďalej politicky združení s krajinami, ktoré vykorisťujú zvyšok sveta, namiesto toho, aby sme sa k tomuto zvyšku pridali v boji za väčšiu rovnosť.