Stavebno-architektonické dedičstvo, ktoré nám nepriamo zanechal „svár“ s Osmanskou ríšou, poznáme všetci. Od množstva hradov či iných vojenských objektov až po veľkolepý rozmach Bratislavy v čase, keď sa z nej v dôsledku vojenského konfliktu na určitú dobu stalo hlavné mesto Uhorska.
Mnohí z nás ľutujú, že priameho dedičstva nebolo ešte viac, napríklad v podobe kúpeľov, ako ich poznáme z Budapešti. „Turci“ – hoci toto skratkovité označenie je zavádzajúce, rovnako ako keby sme Osmanskú ríšu stotožnili s Tureckom alebo janičiarov s Turkami – nám v sfére nehmotnej kultúry síce nezanechali návyk oddávať sa vode termálnych prameňov (ten objavujeme vo väčšom až teraz), no aj tak je ich vplyv silný.
„Plody“ nájdeme skoro všade: od sakrálnych „kresťanských“ predmetov cez „slovenské“ folklórne motívy, slovnú zásobu až po obohatený genofond. Veľkolepý výskumno-prezentačno-edičný projekt Plody sváru je výsledkom niekoľkoročnej práce dvoch tuctov odborníkov.
Zbierkové predmety zapožičali domáce a zahraničné inštitúcie, pričom výstava mapuje plody „uhorsko-osmanských vzťahov“ v 16. a 17. storočí. Keďže sa koná na pôde SNG, zameraná je primárne na artefakty s umeleckou či s umeleckoremeselnou hodnotou. Samozrejme, veľká časť vystavených objektov súvisí s mocenským konfliktom (od nákresov pevností z dielní talianskych majstrov až po vojnovú korisť umeleckej hodnoty).
Keď k tomu pridáme heslo „slovenská kultúra a žiadna iná“, na ktorého hlásanie netreba len absenciu elementárneho vzdelania, ale povedzme si rovno, i dávku obyčajnej tuposti, je výsledný smutný obraz blízkej budúcnosti celkom jasný.
No nájdeme tu i diela ilustrujúce širšie historické súvislosti a vplyvy. Trojica kurátorov (Martin Čičo, Denis Haberland, Jana Švantnerová) pripravila vo veľa smeroch objavný projekt so širokým záberom, i keď pohľad z iných častí Uhorska, zo strednej Európy či dokonca z Istanbulu by asi vedel prehĺbiť celkový kontext.
Možno len ľutovať, že súbežne s výstavou sa nekoná podobný múzejnícky pendant – doplnil by nám celkový, zo škôl často veľmi redukovaný obraz interakcie dvoch silných kultúr. Bohatý sprievodný program k výstave to nedokáže celkom nahradiť. Téma je v čase predsudkov a šovinizmu veľmi aktuálna.
Mimochodom, na výstave nájdeme aj dobový „hoax“ – obraz silne skreslene dokumentujúci moslimský svet. Video s jeho príbehom, od reštaurovania až po upozornenia na detaily scény, rozhodne stojí za pozorné pozretie. Ale to vlastne platí o každom exponáte. Keď som po dva a pol hodine odchádzal z jedného z kurátorských sprievodov výstavou, stále vo mne ostával pocit, koľko súvislostí, kontextov a vzťahov mi stále uniká.
Obávam sa, že podobného projektu sa dlhé roky nedočkáme. To je už iný plod iného sváru. Na jeho zorganizovanie treba zázemie motivovaných, oddaných odborníkov a inštitúciu so solídnou reputáciou. Oboje sa štvrtej vláde Roberta Fica podarilo v prípade SNG zničiť.
Prechádzajúc výstavou som videl zbierkové predmety, ktoré nám teraz už nikto nezapožičia, ako aj prácu dnes už bývalých zamestnancov. Od výborne zvládnutej veľkolepej inštalácie cez interaktívne a edukačné vsuvky až po odbornú prácu historikov umenia.
Keď k tomu pridáme heslo „slovenská kultúra a žiadna iná“, na ktorého hlásanie netreba len absenciu elementárneho vzdelania, ale povedzme si rovno, i dávku obyčajnej tuposti, je výsledný smutný obraz blízkej budúcnosti celkom jasný. Utekajme, barbari už idú. Vlastne už sú tu. Medzi nami.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.