Veru šťastný je už dnes len ten, kto ich dostal v takej tej západnej podobe a forme – teda čokoládové! Veď ani celkový mierový svetový proces príliš nepostúpil a ponechal tak mnohých obyvateľov v pôvodných obavách. Takmer pred každým európskym občanom, a preto aj pred každým slovenským spoluobčanom, čoraz nástojčivejšie vystupuje náročná a závažná úloha – strategicky myslieť!
Určitou nevýhodou strategického myslenia je podľa všetkého to, že to nikto nevie. Aspoň v základnej armádnej prednáške, ktorej sa mi povinne dostalo, nám postarší smutný dôstojník úprimne radil: „Keď vám niekto niekedy povie, napríklad len tak medzi rečou pri kávičke, že sa vyzná v stratégii, vôbec neváhajte! Hneď mu vylejte kávu na hlavu, chyťte ho za golier a zhoďte ho zo schodov!“ Rozumné sa mi to už vtedy nezdalo, veď človek by tak náhle prišiel nielen o kávu, ale istotne aj o vzácny zdroj pomerne neobvyklého humoru.
V každom prípade som sa tejto téme potom radšej vyhýbal, lebo som si presne nepamätal, kto na tej prednáške bol a kto nie. Ale niečo má oná myšlienka istotne do seba. Pretože napríklad na Adolfa Hitlera, vrchného veliteľa nacistickej armády, ktorého jeho poľný maršal Wilhelm Keitel označil „za najväčšieho stratéga všetkých čias“, odmietla britská tajná služba spáchať atentát.
Odôvodnila to pomerne jednoducho tým, že tak veľmi ako samotný „führer“ škodiť nemeckej armáde svojimi mimoriadne hlúpymi rozhodnutiami bezprostredne nedokáže žiaden z jej úhlavných nepriateľov.
V strategickej oblasti sa však našťastie nad Európou nezavrelo aspoň jedno bdelé oko. V stave bdelosti a ostražitosti si ho aj v týchto ťažkých podmienkach dokázal udržať Julian Röpke, vojenský pozorovateľ nemeckého denníka Bild.
Pod vplyvom známej ruskej operácie Prúd, v ktorej ruskí vojaci prenikli asi 14 km cez prázdne potrubie plynovodu, dospel k hlbokomyseľným záverom: „Posledných 24 hodín ukázalo, prečo by sme mali vyhodiť do vzduchu všetky ruské ropovody smerujúce do EÚ. Rusko používa tieto potrubia na prepravu vojakov a zbraní na Západ.
Nie v prenesenom zmysle, ale v doslovnom!“ zhrozil sa Röpke. Je to úplne jasné. Ak by prenikli cez takpovediac taký ten „Jamal“, išlo by o vyše 2 000 km, pri zvyšnom potrubí Nord Streamu však už iba o 1 200 km! Bol to však iba o začiatok jeho strategických úvah.
Pri ďalších sa posunul k názoru, že tzv. obkľúčenie je ako vojenská operácia „zákernou ázijskou metódou, ktorá je neférová“. Nuž niekedy neviem, či nie je pri strategickom myslení múdrejšie držať sa toho, čo bolo kedysi napísané na železničných vagónoch: „Opatrne pri posunovaní!“