Zlé riadenie krajiny sa potom prejavuje v poklese životnej úrovne obyvateľstva, keďže snehovú guľu verejných dlhov čoraz viac zaťažuje platenie úrokov zo štátnych dlhopisov.
V polovici apríla 2025 boli zverejnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Slovenský dlh na úrovni 59,30 % HDP je tesne pod hranicou 60 % HDP, ktoré sú definované v rámci tzv. maastrichtských kritérií. V porovnaní s priemerom EÚ, ale predovšetkým štátov eurozóny sme na tom celkom dobre. Priemerný dlh krajín platiacich eurom je totiž viac ako 85 % HDP.
Háčik však spočíva v tom, že na Slovensku veľký podiel na tvorbe HDP majú firmy, ktoré vďaka získaniu štátnych investičných stimulov na vytvorenie nových pracovných miest obvykle aspoň na päť rokov majú daňové prázdniny.
Po ich uplynutí často svoje závody u nás zatvárajú alebo hľadajú nové dôvody na predĺženie obdobia neplatenia daní. Riziká zadlženia krajiny treba tiež posudzovať z pohľadu skrytého dlhu. Ten môže mať napríklad podobu zanedbania budovania infraštruktúry cestnej a železničnej infraštruktúry alebo veľkého objemu skrytých dlhov schovaných v budúcich výdavkoch súvisiacich s financovaním diaľnic cez PPP projekty.
V niektorých krajinách EÚ idú v rozsahu PPP projektov tak ďaleko, že partnerstvá verejného a súkromného sektora sa objavujú aj v oblasti financovania výstavby a následnej prevádzky väzníc.
Slovenské verejné financie môžu ekonómovia a politici teda prezentovať rôznou optikou. Pohár je buď poloprázdny, alebo poloplný. Poloplný vtedy, ak sa pozrieme na rok 2021, keď náš dlh v pomere k HDP bol na úrovni 60,20 % HDP a poloprázdny vtedy, ak dnešný dlh porovnáme s rokom 2019, keď zadlženie našej krajiny bolo 48 % HDP. Ku koncu roka 2024 Slovensko vykázalo 77,65 mld. eur verejného dlhu, čo bolo o 8,75 mld. viac ako v roku 2023. Na každého Slováka tak medziročne dlh stúpol cca o 1 600 eur.
Slovensko malo ambíciu postupne dobiehať nielen vo výkone ekonomiky a v úrovni sociálneho štátu a kvalite infraštruktúry priemer krajín EÚ. To však v posledných rokoch prestalo platiť. Podľa francúzskej analýzy (Institut economique Molinari) bola najvyššia mzda v roku 2023 v EÚ v Dánsku (62 798 eur ročne) a najnižšia v Bulharsku (10 786 eur). Slovensko sa umiestnilo na predposlednom mieste (15 538 eur) spolu s Rumunskom. Pred nás sa dostalo Poľsko (16 731 eur), ČR (19 176 eur) a Maďarsko (16 582 eur).
Aj keď tieto údaje nie sú prepočítané na paritu kúpnej sily a nezohľadňujú objektívne životné náklady v jednotlivých krajinách, sú pre nás varovaním. Najmä preto, že Rumunsko a Poľsko boli ešte pred tromi desaťročiami v porovnaní so Slovenskom merané cez HDP na obyvateľa iba chudobným príbuzným. Z uvedeného vyplýva, že Slovensko potrebuje ako soľ reformy, ktoré zlepšia našu reputáciu v zahraničí a podporia podnikateľské prostredie. Zatiaľ sme však bohužiaľ svedkami opačných trendov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.