Pokiaľ sa v Číne malo kedy čo udiať, bolo potrebné zájsť do opery, aby o tom človek vedel. Tam z rôznych náznakov vedel o tom po predstavení vraj oveľa viac ako z vládnych denníkov. Napríklad onedlho po zvláštnych poryvoch v opere v Pekingu bol odhalený tzv. „gang štyroch“. Gang viedla vdova po Mao Ce-tungovi Ťiang Čching, ktorá sa drala k moci už počas Veľkej kultúrnej proletárskej revolúcie, no a následne žiadala najvyššie funkcie v štáte pre seba a pre ostatných sprisahancov. Ale azda práve vďaka bdelosti statočných umelcov v opere boli všetci zavčasu odhalení a prísne potrestaní.
Opera v Bratislave, alebo aspoň také to jej umelecké okolie, už tiež, našťastie, vykročilo podobnou, teda štátne záujmy chrániacou cestou. Bdelí spoluobčania z platformy Otvorená kultúra chceli zatvoriť predstavenie svetoznámej ruskej opernej speváčky Anny Netrebko protestným zhromaždením, zorganizovaným pod veľavravným a mimoriadne vtipným názvom: „Netreba nám Netrebko!“
Koncert bol dotovaný veľkou sumou – vraj 230 000 eur. Je to skutočne dosť, lebo napríklad bratislavský známy umelec–bezdomovec prezývaný Kepi hral a spieval za oveľa menej. Hral zlomeným hrebeňom na starej gitare s dvoma strunami a škrekľavým hlasom vyrážal pomerne krátku pieseň: „…wah- wah- wah-Bábylo – uá-uá…“
Mohlo sa to síce podobať na taký ten hit z vtedajších čias, no na druhej strane pritom nemuselo ísť o takú podobu, ktorá by bola priamo nevyhnutná. Dokázal však svojou železnou vôľou spojiť obecenstvo, ktoré si vždy vrúcne želalo, aby to už viac nerobil. Vždy vyhovel a po pár halieroch sa spokojne a diskrétne vzdialil.
Určite lacnejšia by bola napríklad aj známa slovenská politička-speváčka, ktorá svoju zatiaľ najkrajšiu pieseň z lásky venovala pani ministerke Martine Šimkovičovej. To už mohlo stáť aspoň takých 18 eur a asi dva „gastráče“. Vysoký honorár pre speváčku môže dráždiť aj tým, že sa takmer na chlp zhoduje s honorárom, ktorý opozícia vraj vyzbierala a vyplatila Mamukovi Mamulašvilimu, veliteľovi Gruzínskej národnej légie z Ukrajiny.
Hoci nezaspieval ani gruzínsku ľúbeznú pieseň Suliko, teda obľúbenú pieseň iného gruzínskeho súdruha – súdruha Stalina. Veď mohol siahnuť k takej tej aktualizácii témy, kde slávik, čo by v nej priletel k politickej mohyle expredsedu známej strany, by v onej verzii už zbytočne nešvitoril o láske, lež prednášal by priamo múdre vety z hrubých kuchárskych kníh ako v bežnom živote.
Veru Netrebko! Vraj árie a duetá z diel Amilcare Ponchielliho, Giuseppe Verdiho, Giacoma Pucciniho, Umberta Giordana, Francesca Cileu, a teda výlučne zo samých ruských a najmä proputinovských autorov!
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.