Rada guvernérov zložená z členov výkonnej rady a guvernérov národných centrálnych bánk krajín eurozóny rozhoduje nielen o kľúčovej úrokovej sadzbe, ale aj o podmienkach zaparkovania prebytočnej likvidity peňazí v držbe komerčných bánk. Táto sadzba by mala byť výrazným nástrojom na zabezpečenie cenovej stability, napríklad ovplyvňovaním úrokov, za ktoré si firmy i obyvatelia požičiavajú peniaze. Tým sa tlmí alebo, naopak, podporuje dopyt po tovaroch a službách a ovplyvňuje sa tak hospodársky rast.
Od 17. apríla 2025 ECB znížila základnú úrokovú sadzbu z 2,50 % p.a. na 2,25 % p.a. Peniaze si tak dlžníci dokážu požičiavať za nižší úrok, čo má podporiť investície a spotrebu. Na druhej strane zníženie úrokov vždy vedie k znižovaniu úrokov, ktoré klienti dostanú na účtoch v bankách. Úroky z vkladov sa za posledný rok znížili o viac ako 1,5 %, čím znehodnocovanie odložených úspor naberá na otáčkach.
Nízke úročenie vkladov poškodzuje klientov bánk, ktorí z rôznych dôvodov neveria investíciám do podielových fondov, akcií a kryptomien. Pritom ešte na jeseň 2023 základná úroková sadzba ECB predstavovala 4,0 % p.a.
Znižovaním úrokov ECB pomáha štátnym rozpočtom krajín eurozóny, pretože klesá aj úročenie štátnych dlhopisov. Zároveň sa znižujú úroky, za ktoré sa dá získať hypotéka na kúpu nehnuteľnosti, pričom na trhu sa znovu začína objavovať čoraz viac ľudí, ktorí v čase zvyšovania nájomného byty na úver nekupujú pre vlastné bývanie, ale na prenájom. Ešte pred dvomi desaťročiami platilo nepísané pravidlo, že hypotéky s nižším úrokom ako 4,0 % p.a. nafukujú cenovú bublinu realít. ECB tak nízkymi sadzbami na rozdiel od centrálnych bánk Poľska, ČR, USA a Veľkej Británie už viac ako desaťročie napomáha znehodnocovanie peňazí sporiteľov.
ECB u verejnosti trvale vyvoláva eufóriu o nízkej inflácii v eurozóne. Dôkazom sú roky 2021 a 2022, keď inflácia v rozpore s prognózami ECB vyskočila na dvojciferné hodnoty, čím došlo v krátkej dobe k zdevastovaniu úspor klientov v bankách o viac ako tretinu. ECB vtedy neskoro zareagovala na inflačné tlaky a iba sa vyhovárala na dočasný stav, ktorý mali na svedomí pandémia a vojna na Ukrajine.
Dnešné obavy z vyššej ako odhadovanej inflácie v eurozóne vychádzajú z prudkého zvyšovania výdavkov na obranu v krajinách eurozóny, ako aj z dôsledkov avizovaného uvoľnenia dlhovej brzdy v Nemecku. Najmä preto, že NSR bola z pohľadu jej rozpočtovej zodpovednosti v oblasti verejných financií doteraz vždy považovaná za bezpečnostnú protiinflačnú kotvu celej eurozóny. Vláda v Berlíne si tak po novom už bude môcť dovoliť rozšafnejšie zadlžovanie s odkazom verejnosti, že Nemecko prestáva byť stabilizačným pilierom eurozóny.
Onedlho si pripomenieme výročie meny peňazí z 30. mája 1953. Prezident ČSR pritom ešte 29. mája uisťoval občanov, že československá mena je silná a zvesti o menovej reforme sú falošné. O dva dni neskôr štát nevýhodnými prepočítacími kurzami Kčs na novú menu pripravil obyvateľstvo skoro o všetky úspory. Dúfajme, že podobných prekvapení sa už nedožijeme.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.