Mosty sa nestavajú ľahko. Najmä mosty porozumenia. Nezáleží na tom, či sa ich pokúšajú stavať vo vyhlásených ťažkých časoch, alebo v obdobiach relatívneho pokoja. Keď rinčia zbrane a propaganda, asi sotva začujeme, čo nám chce ten druhý povedať – ak ešte má takú vôľu. Keď je mier, buď rinčí a vrieska niečo iné (motorky, kosačky, reklamy), alebo nám uši zo všetkých strán upcháva takmer všadeprítomné pohodlie.
Poslaním mostov je preklenúť vodu, priepasť, náročný terén. Pomyselné mosty, obrazne povedané, spájajú minulosť s prítomnosťou – či aj prítomnosť s budúcnosťou, ťažko povedať.
V staroperzskej mytológii existuje posmrtný most Činvat, po ktorom duša zosnulého prechádza na druhý svet. Pre toho, kto žil cnostný a spravodlivý život, bude most široký, no pre toho, kto počas svojho života mal krivé myšlienky, rozprával škaredo a dopúšťal sa zločinov, most bude úzky ako britva. A dole, v priepasti, budú blčať plamene pekelné.
Most znamená záchranu. Na začiatku sedemdesiatych rokov duo Simon a Garfunkel vydali pesničku Bridge over Troubled Water. Výraz troubled water (nepokojná voda) poukazuje na búrlivosť čias. Do slovenčiny bola pesnička prebásnená pod názvom Most ponad kalnú rieku, naspievala ju Jana Kocianová. Záverečné verše nepotrebujú komentár: „… ak vieš mať náš svet rád, / nájdeš most ponad kalnú rieku, / čo ťa vráti k nám, / nájdeš most ponad kalnú rieku, / poď a nebuď sám.“
Jedným z hŕstky pontifexov, ktorí sa, podľa možnosti, usilovali stavať mosty porozumenia i láskavosti, bol zosnulý pápež František. Nasledovník má teda jasný vzor, vidí pred sebou vykonané dielo, v ktorom, ak bude chcieť, môže pokračovať.
Priekopník pápež František presne vedel, prečo sa ľudstvo utápa v „kalnej rieke“ a nemienil zatvárať oči pred nevšímavosťou zdanlivo usporiadanej, blahobytnej spoločnosti: „Ako príkaz Nezabiješ! stanovuje jasnú hranicu, aby ochránil hodnotu ľudského života, tak aj my dnes musíme povedať nie ekonomike vylúčenia a nerovnosti. Takáto ekonomika zabíja. Nemožno dopustiť, že nikoho nezaujíma, keď od zimy zomrie starec, ktorý zostal na ulici, zatiaľ čo do správ sa dostane dvojbodový pokles na burze. To je vylúčenie. Nemožno viac tolerovať, že sa vyhadzuje jedlo, keď ľudia trpia hladom. To je nerovnosť. Dnes sa všetko stáva predmetom hry založenej na súťaživosti a zákone silnejšieho, pričom v tejto hre silnejší požiera slabšieho. V dôsledku danej situácie sú celé zástupy ľudí vylúčené a vytlačené na hranicu spoločnosti: bez práce, bez perspektívy, bez východiska. Ľudská bytosť je pokladaná za predmet konzumu, ktorý možno použiť a zahodiť.“
Pápež František nás v podstate pobáda, aby sme sa nebáli vybudovať most ponad kalnú rieku nevšímavosti a bezohľadnosti. Inak ľudstvo nemá šancu prežiť. Azda si toho bude vedomá aj nová hlava katolíckej cirkvi a prívlastok pontifex nezostane len prázdnou ozdobou.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.