Takýto model sa nám doteraz nepodarilo vybudovať ani z pohľadu možností čerpania zamestnaneckých benefitov. Daňový systém skoro vôbec neposkytuje úľavy na dani z príjmu zamestnancom, ktorí denne dochádzajú za prácou verejnou hromadnou dopravou či vlastným autom. Dani zo mzdy vo výške 19 % a zdravotným odvodom (15 % firma + 4 % zamestnanec) dokonca podliehajú aj veľmi skromné dotácie na dochádzanie do práce pracovníkom s minimálnou mzdou.
Nízkopríjmoví zamestnanci často nevyužívajú ani možnosti čerpania príspevkov vo forme rekreačných poukazov. Tie umožňujú zamestnancom firiem s viac ako 50 zamestnancami získať 55 % uhradených nákladov, maximálne však 275 eur ročne na pobyty v rekreačnom zariadení pre seba vrátane osôb žijúcich so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Úplne zbytočne bol okruh osôb nedávno rozšírený aj na rodičov zamestnanca. Pritom príspevok má charakter zamestnaneckého benefitu na regeneráciu pracovnej sily.
Ľudia v kategórii pracujúcej chudoby by skôr ocenili možnosť dať si uhrádzať osobné náklady na zdravotnú starostlivosť, najmä doplatky na lieky, okuliare alebo množiace sa rôzne poplatky lekárom a zdravotníckym zariadeniam.
Slovensko sa neštíti zdaňovať ani príspevky zo sociálneho fondu, ktorého tvorba je vo firmách povinná. Jednou z možností čerpania týchto peňazí pre zamestnanca je sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí a dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca trvajúcej dlhšie ako 183 dní v úhrnnej výške najviac 2 000 eur. V praxi sa tak často stáva, že zamestnanec, ktorý bol z dôvodu ťažkej choroby štyri mesiace práceneschopný, dostane od firmy jednorazovú sociálnu výpomoc napríklad 300 eur, ktorú musí firma zdaniť i zaťažiť zdravotnými odvodmi. Pritom poslanci NR SR dostávajú k svojmu platu každý mesiac paušálne nezdaniteľné náhrady vo výške viac ako 2 500 eur.
Patríme medzi krajiny, kde sa od roku 2010 do roku 2023 zvýšili príjmy obyvateľstva menej, ako predstavuje priemer EÚ. To znamená, že naše nízke mzdy a platy sa zvýšili najmenej zo všetkých krajín strednej a východnej Európy. V dôsledku toho Slovensko začína čoraz viac zaostávať za ostatnými krajinami regiónu. Nízke platy boli kompenzované plošnými dotáciami na energie (plyn, elektrina, dodávky tepla na kúrenie domácností a zmrazovaním cien vodného a stočného pre domácnosti).
Pokračovanie v týchto praktikách už nebude vzhľadom na katastrofálny stav verejných financií možné, čo by logicky malo vyvíjať tlak na vyššie zvyšovanie miezd v ekonomike vrátane férového nastavenia príplatkov za prácu v sobotu a nedeľu, tak ako je to bežné v ostatných krajinách EÚ.
Náš daňovo-odvodový model sa správa macošsky nielen k nízkopríjmovým zamestnancom, ale aj k ľuďom šetriacich si na obdobie staroby peniaze v doplnkovom dôchodkovom sporení. Zmeny k lepšiemu, žiaľ, zatiaľ verejnosti nikto ani nenaznačil.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
