Zdá sa, že táto partia to má nejako vo svojej DNA ešte od Slotových čias. Sú to hlavne kšefty, raz maskované antičeským sentimentom, potom protimaďarským, a najnovšie útokmi na „zvrátený liberálny Západ“. V tomto si môžu podať ruky s Putinom. Jednou z hlásnych trúb tejto dymovej clony je teraz Martina Šimkovičová. No na peniaze nezabúda ani ona.
Na jeseň sa bude konať 35. ročník Mesiaca fotografie. Je obdivuhodné, že sa riaditeľovi festivalu Václavovi Macekovi a jeho tímu darilo udržať podujatie v takej vysokej kvalite a tak dlho. V neľahkých podmienkach a s takým malým rozpočtom, ktorý vzbudzuje úžas u zahraničných kolegov. Tento rok odborná komisia FPU vyhodnotila žiadosť o podporu festivalu ako najlepší projekt a navrhla ho podporiť plnou sumou 60 000 eur.
Inak to videl príčinlivý člen správnej rady Peter Grutka, nominant ministerky Šimkovičovej (zákonnosť nominácie rieši Generálna prokuratúra). Ten navrhol znížiť dotáciu na likvidačných 5 000 eur s absurdným a nezákonným odôvodnením. Asi ako keby sa policajti rozhodli pokutovať vodičov len pre farbu auta.
V súvislosti s pôsobením Martiny Šimkovičovej sa často hovorí o návrate 50. rokov 20. storočia, keď do vedenia inštitúcií nastupovali úplne nekvalifikované „robotnícke“ kádre.
Možno mal pocit, že na zorganizovanie desiatok výstav domácich a zahraničných autorov (vrátane tých najslávnejších mien) a sprievodných podujatí to musí stačiť, no možno chcel len opäť ničiť alebo ušetriť peniaze „pre našich“, či na zapchatie úst (rozumej skorumpovanie) nespokojných folkloristov. Návrh neprešiel, keďže vtedajší predseda správnej rady dbal na predpisy. Teraz je to už inak. Členovia rady sa cítia pri rozhodovaní o dotáciách nad zákonom. Ako keby to boli ich peniaze, nie verejné zdroje. Uvidíme, ako sa budú tváriť po chystanej sérii trestných oznámení.
To iný nominant pani ministerky (než vyšiel z konkurznej frašky, stihol mať celkom opulentnú zákazku na ministerstve) je z iného súdka. Riaditeľ SNG sa chystá usporiadať výstavu fotografií Brucea Webera, ktorý priam stelesňuje onen „zvrátený Západ“ – módnou fotografiou, lascívnymi snímkami mužov, ale i obvineniami od dvadsiatky z nich za obťažovanie. A aby toho nebolo málo, počíta sa s astronomickým rozpočtom, sumou, za ktorú prechádzajúce vedenie vedelo pripraviť desiatku výstav súčasného umenia. Len na autorské poplatky má ísť 285 000 eur.
Sumičku si oficiálne rozdelí malá prešovská firmička a autor. Čo na tom, i jemu sa peniaze zídu, ono mimosúdne urovnania obvinení zo sexuálneho predátorstva niečo stoja. A aby toho nebolo málo, súdna dohra hrozí aj SNG pre autorské práva organizátorov jej pražského variantu, ktorý mal rovnaký názov i koncepciu. Mimochodom, tam sa konala v turisticky mimoriadne navštevovaných priestoroch na Staromestskom námestí, kde sa dá uvažovať o finančnej rentabilite, najmä keď oni zaplatili len zlomok tejto sumy.
V súvislosti s pôsobením Martiny Šimkovičovej sa často hovorí o návrate 50. rokov 20. storočia, keď do vedenia inštitúcií nastupovali úplne nekvalifikované „robotnícke“ kádre. Ak má spomínaný minister na pažbe zárezy po zabitých medveďoch, ona by si mohla robiť zárezy po zlikvidovaných či „vytunelovaných“ kultúrnych ustanovizniach.
No tu sa podobnosť končí. Teraz nad ideológiou víťazia peniaze. Pre našich ľudí. Rovnako pocit neohrozenosti a beztrestnosti, ktorý ani v krutých 50. rokoch nikto nezažíval. Naopak. Jediné, čo by sa z tej doby mohlo Martine Šimkovičovej teraz stať, je titul národnej umelkyne.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.