V porovnaní s ostatnými 26 krajinami EÚ je Slovensko v minimálnej mzde na 18. mieste. Ak by sme však brali do úvahy životné náklady (paritu kúpnej sily), boli by sme v rebríčku na tom ešte horšie. Na chvoste v porovnaniach je Bulharsko s minimálnou mzdou 551 euro. V posledných rokoch nás predbehlo Poľsko, kde dnes minimálna mzda predstavuje 1 096 euro (4 666 zlotých).
Častým argumentom pre tlmenie rastu minimálnych miezd z úst zástupcov podnikateľov je strach z ohrozenia tvorby nových pracovných miest, zhoršovania podnikateľského prostredia. Brzdenie rastu minimálnych miezd má byť podľa nich kompenzáciou rastu cien vstupných surovín, dopravných nákladov a klesajúceho dopytu po tovaroch a službách spôsobeného inflačným vývojom v rokoch 2022 a 2023. Minimálna mzda sa má v roku 2027 priblížiť k magickej hranici 1 000 eur, čo je o 96 eur menej, ako dnes predstavuje minimálna mzda v Poľsku. Pritom tam produktivita práce zamestnanca nie je vyššia ako u nás.
Z uvedeného vyplýva, že zvyšovania minimálnej mzdy sa netreba v čase nedostatku zamestnancov vo výrobe a službách vôbec obávať. Napriek skutočnosti, že za minimálnu mzdu sú ochotní pracovať iba ľudia s nízkymi pracovnými zručnosťami a bez kvalifikácie, od ktorých nie je možné očakávať ani vysokú pridanú hodnotu pre zamestnávateľa.
Zamestnanci poberajúci minimálnu mzdu sú označovaní za pracujúcu chudobu. Po odpočítaní nákladov na pokrytie základných životných potrieb im naozaj na slušný život nezostane z mesačných príjmov vôbec nič. Najmä preto, že na stravu a bývanie zo svojich čistých príjmov musia odkrojiť oveľa viac ako priemerne zarábajúci zamestnanec. Štát by preto u nich mal byť z pohľadu daňovo-odvodového zaťaženia ústretovejší. Riešením by bol príplatok k nezdaniteľnému minimu tak, aby títo pracovníci neplatili žiadnu daň z príjmu, ale iba odvody.
Motiváciou udržať slabo zarábajúcich ľudí aj po 60. roku veku v zamestnaní by mohlo byť podľa vzoru z iných krajín EÚ zníženie sociálnych odvodov, vrátane zrušenia poistenia v nezamestnanosti. Najmä preto, že rozdiel medzi vypočítaným predčasným dôchodkom a čistou mzdou je často menší ako 100 eur mesačne.
Vyvážené nastavenie daní a odvodov môže v prípade ľudí s minimálnou mzdou znížiť rozsah tzv. „švarcsystému“, keď časť mzdy v robotníckych profesiách (stavebníctvo, skladové hospodárstvo, gastronómia a ubytovacie služby, nákladná preprava) sa bežne vypláca nízkopríjmovým zamestnancom oficiálne ako minimálna mzda, ku ktorej im v hotovosti neoficiálne zamestnávateľ dopláca časť mzdy bez odvádzania akýchkoľvek daní a odvodov.
Vyššou osvetou zo strany štátu by mohlo byť prednostné zasielanie tzv. „oranžových obálok“ Sociálnou poisťovňou s poukázaním na riziká v podobe nízkych penzií, peňažných náhrad počas práceneschopnosti a zvyšovanie pravdepodobnosti života v ešte väčšej chudobe v budúcnosti. Hľadanie riešení v prospech pracujúcej chudoby by ale malo byť spoločným dielom rezortov financií i práce.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.