Hamvas bol hlboko ovplyvnený mysliteľmi ako R. Guénon, N. A. Berďajev, Cioran či F. M. Dostojevskij. Podobne ako posledný z menovaných ani Hamvas nepochyboval o tom, že ľudí v časoch bezbrehého individualizmu a mechanizácie (teda v epoche, keď všetko je dovolené, lebo Boh je mŕtvy) posadli besy, s ktorými si psychológovia a často ani exorcisti nevedia rady.
V Bratoch Karamazovcoch Dostojevskij napísal, že psychológia zvádza k vymýšľaniu románov. Zavše mi zato napadne, či romány (a vôbec niektoré umelecké diela) 20. storočia nepootvárali priveľa fliaš s uväznenými džinmi. Či vo svojom analytickom (a neopatrnom) priekopníctve nevypustili do sveta ďalších démonov. V čase, keď sa tento proces spustil, ľudia mentálne ešte neboli úplne pripravení na výzvy „moderných čias“.
V úvode filmu Diablova korisť sa objaví informácia, že od roku 2018 počet posadnutí diablom dramaticky narástol. Trošku som pátral po tomto údaji a zistil som, že cirkvi organizujú konferencie, kde sa zaoberajú otázkami exorcizmu. Skeptici tvrdia, že za daným fenoménom je snaha vyžmýkať z naivných ľudí peniaze, prípadne nadobudnúť nad nimi moc. Je to pravdepodobné. Dnes sa už hocikto podujíma na vyháňanie niečoho, čo označí za diabla – keď mu dobre zaplatia.
Spisovateľka Ursula K. Le Guinová v krátkej úvahe o exorcistoch píše, že v Baltimore (ide o rok 2010) sa konala konferencia o exorcizme, kde sa množstvo biskupov a aspoň šesťdesiat kňazov oboznamovalo so symptómami démonickej posadnutosti. Cirkev ohľadom rituálu vyháňania diabla roku 1999 vyhlásila, že exorcizmus sa v žiadnom prípade nesmie stotožňovať s mágiou či s poverami. Problém podľa Le Guinovej spočíva v tom, že za démonické sa považuje to, čo je nesväté. Z takéhoto hľadiska potom nesvätí môžu byť trebárs aj neveriaci alebo tí, čo nechodia do kostola pravidelne, prípadne sa hlásia k sexuálne inak orientovaným menšinám. Zbavovať svet prvkov zla je síce chvályhodné podujatie, no ako vždy, riziko zneužitia je obrovské.
Roku 2020 vyšla kniha Démonickí nepriatelia amerického psychiatra Richarda Gallaghera. Autor, ktorý študoval na Princetonskej a Yaleovej univerzite, sa podelil o svoje dvadsaťpäťročné skúsenosti a potvrdil existenciu javov, ktoré sprevádzajú stavy posadnutosti.
Nazdávam sa, že to, čo zatiaľ označujeme ako démonické sily, netreba romantizovať či vytvárať si v súvislosti s nimi akési mytologické historky. Pravdepodobne ide o nepreskúmané prírodné energie. Ich poctivý výskum by azda pomohol objasniť správanie niektorých skupín ľudí či politikov. Možno by vysvitlo, že človeku nechýba schopnosť vypustených džinov skrotiť trebárs aj tým, že sa nenechá vtiahnuť do šarvátok, ktoré ho mentálne rozvracajú.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
