Fondy s prevahou dlhopisových investícií v drvivej väčšine dokážu vytvárať vyššie výnosy, ako predstavuje inflácia, len za cenu veľkých rizík. Pred viac ako desaťročím sa to vypomstilo jednej správcovskej spoločnosti, ktorá značnú časť prostriedkov naliala do gréckych štátnych dlhopisov. Po riadenom bankrote tejto krajiny z nich bolo potom potrebné 75 % z každého investovaného eura odpísať ako čistú stratu.
Ďalším problémom 2. piliera je zlé finále použitia nasporeného kapitálu, ktorý patrí jednotlivým sporiteľom. Sporitelia 2. piliera odchádzajúci do penzie sú prakticky hodení cez palubu, pretože sú zle nastavené podmienky na výplatu doživotnej dôchodkovej renty. Tú si musí sporiteľ zakúpiť v životnej poisťovni doslovne za úžerníckych podmienok. Najmä preto, že životných poisťovní, ktoré rentu poskytujú, je na Slovensku iba niekoľko a tieto vo vzorcoch pre výpočet anuity uvádzajú predpokladaný vek dožitia sa sporiteľa často viac ako 90 rokov.
To znamená, že renta je v porovnaní s tým, čo by si čerstvý senior mohol kúpiť z nasporených peňazí v poisťovniach vo vyspelých krajinách EÚ a u nás, veľmi malá. Výsledkom je snaha sporiteľov schmatnúť nasporené peniaze hneď po odchode do penzie. Nehovoriac o tom, že doživotná renta sa postupne roztápa v inflačnom menovom marazme. Riešenie v podobe zavedenia povinnosti jej valorizácie je nereálne, pretože by jej výška bola ešte menšia, ako je to za dnešných podmienok.
Problémy s výplatou sú však aj v prípade penzií vyplácaných štátnou Sociálnou poisťovňou, ktorej enormný deficit štát musí dotovať na úkor zadlžovania Slovenska. Výpočet nových dôchodkov Sociálnou poisťovňou z 1. piliera sa čoraz viac stáva nočnou morou sporiteľov, pretože pri výpočte penzie sa neberú do úvahy obdobia štúdia a nezamestnanosti po roku 2003 a od minulého roku sa každý rok o 5 % ročne kráti aj jediná bulharská konštanta výpočtu v podobe medziročného rastu aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Budúce penzie vyplácané štátom tak s veľkou pravdepodobnosťou budú predstavovať nižšiu mieru náhrady priemerného zárobku občana počas jeho pracovného života.
Mnoho neduhov penzií by sa spoločným úsilím kompetentných inštitúcií dalo vyriešiť. Napríklad tak, že by sme neplytvali výplatou dôchodkov penzistom, ktorým SR posiela štedrý vianočný dôchodok do zahraničia. Poznám viacero prípadov, že zo slovenských penzií platia naši emigranti v Nemecku nielen zdravotné odvody, ale aj daň z príjmu, cirkevnú daň a donedávna aj solidárny príspevok na znovuobnovenie Nemecka. Slovensko zle nastaveným penzijným systémom v zásade dotuje v tomto prípade nemecké verejné financie.
Na toto plytvanie si pritom čoraz viac musí požičať stále viac miliárd eur vydávaním dlhopisov. Časť z nich pritom skončí v nemeckých penzijných fondoch. Tento finančný bumerang, či skôr ruleta, zatiaľ však u nás nikomu neprekáža. Otázne je, dokedy si plytvanie vo verejných financiách a čoraz väčšie diskrétne dotácie Sociálnej poisťovne naša krajina bude môcť dovoliť. Otváranie 2. piliera a odliv kapitálu z neho do Sociálnej poisťovne však problémy nevyriešia.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
