Dôverčiví ľudia sa raz-dva podriadia vôli samozvaných učiteľov duchovného života. Zaslepene plnia ich príkazy, tvária sa pritom zbožne, aby ostatným učeníkom dali najavo, že už sú na vyššej úrovni ako ktokoľvek iný. Presne na tomto sebaklame budujú svoju kariéru naoko asketickí mudrci.
Siekt či iných náboženských zoskupení, vedených pokryteckými fanatikmi, potajme alebo aj verejne sa vyžívajúcimi v prepychu (ako napríklad Bhagaván Šrí Radžníš, známejší pod menom Osho alebo aj samotný Mahariši Mahéš Jógí, ktorý sa rád prevážal v Rolls Royce), bolo, je a bude neúrekom. Kým len svet stojí a časy sú neisté.
Nazdávam sa, že (kdesi) musia existovať aj seriózni, svedomití duchovní učitelia. Ja som zatiaľ nikoho takého nestretol. Možno preto sa čudujem, koľko „ovečiek“ ešte stále naletí „spirituálnym majstrom“ (machrom), na ktorých od prvej chvíle vidno, že svojich „žiakov“ nehanebne zavádzajú. Pritom vôbec nie je ťažké „prečítať“ charakter toho či onoho svätého muža. Povedal by som, že prvým a najvýraznejším znakom toho, že sme sa dostali do kontaktu s nenásytným podvodníkom, je jeho narcizmus.
Majster sa dáva fotografovať a filmovať pri meditácii, na tvári mu pohráva ľahučký úsmev, prižmúrené oči. Už stihol vydať autobiografickú knihu (len Osho ich vydal neúrekom) o svojom hľadaní, bohato ilustrovanú, väčšinou štylizovanými fotkami, na ktorých figuruje väčšinou on. Nastávajúci nasledovatelia sa z takejto knihy majú dozvedieť, aká tŕnistá bola majstrova cesta k osvieteniu.
Ďalším varovným znakom je, že majster sa neštíti rozbehnúť obchod s bezcennými haraburdami privezenými z ázijských bazárov pre turistov, pričom svätosväte bude tvrdiť, že ide o predmety s jedinečnými ezoterickými vlastnosťami. Do okruhu jeho obchodných aktivít patrí aj organizovanie výletov do Ázie pre najsolventnejších „žiakov“ a zriadenie meditačného centra kdesi na odľahlom mieste. Pobyt v takomto zariadení takisto nie je určený pre menej solventných.
Len málo svätých mužov, pôsobiacich vo svete (a na Slovensku), vie odolať koketérii s bulvárnymi či polobulvárnymi periodikami. Pod polobulvárnymi rozumiem tie, ktoré majú uhladený slovník, uverejňujú slušné fotky a predstierajú, že im v príslušnej rubrike ide o hlbší obsah či lifestylové poradenstvo. Možno niekto z takýchto periodík by sa mal pozrieť aj na prsty niektorých svätých mužov. Na to, ako dotyčný komunikuje s príbuzenstvom, či niekoho neterorizuje alebo nezneužíva. V každom svätcovi sa totiž (asi ako v každom z nás) skrýva kus zločinca a niektorí si nedajú dosť námahy, aby ho držali na uzde.
Stať sa vyspelou duchovnou bytosťou znamená určitú transformáciu, ktorú si nemožno svojvoľne vynútiť. A radikálne sa zmeniť je schopné len mizivé percento ľudí. Hlboko zakódované záporné sklony si väčšina z nás ponesie so sebou do hrobu.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.