Ani len lístok som si doma nemohol kúpiť on-line. Nedalo sa, o železničnej „apke“ radšej ani nepíšem. Posledná cezhraničná lokálka mala síce na vagónoch pre našinca prekvapivý nápis Slovenské železnice, no nebola to hanba ako náš národný dopravca.
Lenže o inom chcem písať. Zúčastnil som sa na konferencii venovanej počítačovej bezpečnosti. Stretli sa tam ľudia z akademického prostredia, priemyslu i zo štátnej správy, čo pridalo na zaujímavosti podujatia. Bol to 40. ročník a netreba pripomínať, ako sa téma za tú dobu menila. Odznelo veľa čisto vedeckých príspevkov (vrátane môjho) cez informácie o rôznych vzdelávacích stratégiách až po implementáciu bezpečnostných štandardov.
Pre predstavu, kolega z USA ukazoval, ako vedeli z verejne dostupných anonymných lekárskych záznamov identifikovať pacienta či mapovať šírenie pandémie. Iný kolega sa zas venoval možnostiam zariadenia s poetickým názvom Gumená kačička – vyzerá ako bežný USB kľuč, ale po zasunutí do počítača vie z neho „kradnúť“ dáta. Aj zdanlivo nevinné súkromné údaje stojí za námahu získať – do internetovej reklamy sa ročne investujú stovky miliárd eur a jej cielenie je kľúčový faktor.
O nič menej zaujímavé boli diskusie v kuloároch. Točili sa primárne o rôznych bezpečnostných hrozbách. Je už asi profesionálnou deformáciou vnímať všetky správy touto optikou a skladať si z nich celkový obrázok. Prišla reč aj na ruské aktivity. Hviezdou nemeckého technologického sektoru bola ešte pred piatimi rokmi firma Wirecard. Zameriavala sa na finančné operácie. Pre podvody skrachovala. Ostali po nej miliardové dlhy a reputačné škody. Jeden z jej šéfov zrejme spolupracoval s ruskými tajnými službami, dokonca organizoval celú špionážnu skupinu. Teraz sa nachádza na neznámom mieste, najčastejšie sa spomína Rusko alebo Bielorusko.
Hovorilo sa však aj o menej mediálne pertraktovaných kauzách či o úplne neverejných informáciách, akými odborníci z brandže disponujú. Ruské aktivity na internete, montáž špionážneho softvéru do kamerových systémov „citlivého“ umiestnenia, verbovanie agentov atď. Časť týchto aktivít mala čisto vojenské zameranie.
Vrátim sa ku konferencii. Jeden vysoký štátny úradník hovoril o implementácii nových typov elektronických dokumentov v ich krajine. Vedel zužitkovať odbornosť, dlhoročné skúsenosti a množstvo kontaktov na medzinárodnej úrovni. Keď som ho počúval, spomenul som si, ako napreduje naša informatizácia. Vyčlenili sa na ňu obrovské prostriedky. Lenže dobre funkčných modulov štátneho portálu je menej ako opulentných víl nad Bratislavským hradom, čo sa za „uliate“ peniaze postavili. A je to ešte horšie.
Úspešný štát potrebuje kvalitných odborníkov. Čistky, ktoré realizovali nominanti SNS v svojich rezortoch, sa nepriamo dotknú aj zvyšku krajiny. Štvrtá Ficova vláda vysiela jasnú správu: pracovať pre štát sa neoplatí. Všetko, na čom ste roky robili, môže ísť zo dňa na deň do hája. Personálnu stabilitu však nezaistí vláda jednej strany. Treba na to inú politickú kultúru, takú, akej sa súčasná vláda v agónii rýchlo vzďaľuje.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
