Rozdiely v údajoch nezohľadňujú pritom počet odpracovaných hodín, kde Slovensko patrí medzi štáty, kde mesačne zamestnanec odrobí minimálne o šesť hodín viac, ako predstavuje priemer únie.
Paradoxom ukazovateľov chudoby je skutočnosť, že lepšie je na tom i Rumunsko a dokonca aj Bulharsko. Priemerná čistá reálna mzda je v Bulharsku v parite kúpnej sily 18 721 eur, pričom na výplatnej páske v čistom je to menej ako na Slovensku.
Dôvodom je prepočet cez paritu kúpnej sily, kde sa do úvahy berú ceny v Bulharsku – pri mnohých tovaroch a službách sú výrazne nižšie ako u nás. Prudké tempo zvyšovania platov a miezd v Rumunsku najmä v roku 2024 nemožno považovať za zdravý vývoj, pretože je sprevádzaný veľmi veľkým deficitom verejných financií a vyššou infláciou.
Prekvapujúco vyzerá porovnanie s Poľskom. Priemerná reálna čistá mzda za rok 2024 bola na úrovni 23 897 eur. Dôvodom výborných výsledkov hodnotenia našich severných susedov je štruktúra tamojšej ekonomiky s oveľa menším podielom produkcie citlivej na medzinárodné výkyvy v dopyte.
Ide napríklad o automobilový priemysel, ktorého podiel na výkone ekonomiky je u nás oveľa väčší ako u severných susedov. Poľsko je tiež lídrom v čerpaní eurofondov, pričom u nás platí presný opak. Výsledkom je budovanie kvalitnej cestnej a železničnej infraštruktúry, ktorá má pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu a je motiváciou pre zahraničných investorov.
A to napriek tomu, že krajina doteraz nezaviedla euro. Ekonomike sa darí napriek tomu, že tamojší exportéri sa museli popasovať s posilňovaním poľského zlotého v roku 2024, ktorý si za uplynulý rok polepšil viac ako o 20 %. So zavedením eura sa Poľsko preto pravdepodobne vôbec ponáhľať nebude, aj keď posilňovanie vlastnej meny je spojené s vyšším úrokovými sadzbami. Poľsko si preto v domácej mene požičiava na krytie deficitov verejných financií drahšie ako Slovensko v eurách.
Väčšina štátov EÚ bez ohľadu na to, či ide o krajinu so spoločnou menou, alebo nie, je pod tlakom nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. Na rozdiel od Slovenska a Maďarska v štátoch EÚ pocítili firmy i obyvatelia krajín od roku 2022 podstatné zdraženie energií.
Napríklad v ČR dnes elektrina a pitná voda pre domácnosti sú minimálne dvojnásobne drahšie ako za riekou Morava. Plošné dotácie energií vzhľadom na deficit verejných financií si nemôžeme dovoliť ani my. Plánované zrušenie plošných dotácií preto bude skúškou ohňom pre firmy i rodiny.
Horúcim zemiakom sa pre všetky krajiny EÚ sa stávajú aj výdavky na obranu. V tejto oblasti si hlboko do vrecka plánuje siahnuť najmä Nemecko, ako aj susedné Rakúsko. Táto alpská krajina v zmysle medzinárodných dohôd svetových mocností je od roku 1955, keď poslala zo svojho územia preč Červenú armádu, neutrálnou krajinou. Jej výdavky na obranu ešte aj teraz neprekračujú 0,8 % HDP, čo je oveľa menej ako dvojpercentný priemer štátov NATO.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.