Ich cieľom je vždy povaliť vládu, ak je niekde vo vláde, teda aspoň miestami, ešte stále nejaký ten kúsok súčasnej koalície, alebo, naopak, poriadne otrieskať o zem takúto tú koalíciu, ak už vo vláde niekedy nie je. Lebo aj to sa stáva.
Celý proces musí mať však formu pripomínajúcu hru, na ktorej sa navonok odhodlane zúčastňujú obe strany. Možno preto považovať za celkom prirodzené, že najdôležitejším účastníkom debaty je v tomto vždy nesmierne milom prostredí zásadne iba moderátor alebo moderátorka. Každý vie, že iba na ich názoroch skutočne záleží, ba čo viac, všetky tieto rozhovory a diskusie sa tam odohrávajú iba kvôli nim.
Aj neveľmi pozorný divák si môže všimnúť, že ak o niečom tento určujúci činiteľ každej diskusie nemá ani potuchy, hneď nástojčivo presadzuje inú tému, pretože o tejto je vraj už všetkým a úplne všetko veľmi dobre známe. A času je vždy málo a aj priestor diskusie je vždy striktne ohraničený.
Veď diskusia sa posúva dopredu tzv. „ricochetingom“, teda celkom podobne ako keď opica v džungli skáče z konára na konár alebo ako keď si malé dieťa na hladine rybníka hádže také tie „žabky“ ploským kameňom, odrážajúcim sa od hladiny. Povrch je aj v diskusii najdôležitejší, lebo iba povrch sa leskne! Nijaká téma preto nemôže byť prekážkou mimoriadne úspešnej politickej debaty, ak má moderátor dosť rozumu na to, aby sa ňou nezdržoval alebo nejako vážne nezaoberal.
Prirodzene, že tam musia padnúť aj nejaké otázky. Ich cieľom je napomáhať za aktívnej účasti moderátora k priamemu preukazovaniu múdrosti opozičného politika, a na druhej strane vcelku prirodzenej neschopnosti koaličného politika, spájanej navyše dosť bežne s jeho značnou morálnou depriváciou.
Obsah rozhovoru je vo všeobecnosti nepodstatný. Politici musia vystupovať v tej pavučine problémov, do ktorej namotali svojich voličov. Pavučina je šikovne utkaná z rýdzich klišé a výlučne z tých najbanálnejších floskúl, aby sa ani pri nie príliš šikovných vyjadreniach ťažko skúšaného diskutéra hneď nepotrhala. Mohlo by potom dôjsť k strate voliča, alebo, ešte horšie – k rozpadu jeho politickej strany na niekoľko frakcií.
Preto je potrebné zachovávať uspokojujúci tón: „Vy ste vraždili a kradli!“ No pripravená pingpongová raketa hneď odráža túto verbálnu loptičku naspäť v duchu tradičnej zdvorilosti: „A vy ste vraždili a kradli už aspoň dvakrát! Ba ani s tým vôbec neviete prestať!“ Volič si tento názor rýchlo a pozorne osvojí, no tiež ním potom dokáže „odrovnať“ akéhokoľvek politického oponenta, prípadne aspoň „ohúriť“ svokru.
Niektorí spoluobčania by síce radšej uprednostnili sledovanie nejakého skutočného športu, ale politici to nedopustia, lebo strata vzájomnej politickej diskusie by tu potom chýbala.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.