Posledné historické maximum zlata začiatkom mája 2025 bolo 3 431 USD za troyskú uncu. Pritom táto suma v kúpnej sile peňazí zodpovedá cene zlata v roku 1980, keď žltý kov stál 835 USD za jednu troyskú uncu.
Ešte roku 2001 sa zlato obchodovalo za 283 USD. Po lete 1980 cena zlata prudko klesla a dlhé roky bola na úrovni 400 USD. Z toho vyplýva, že zlato môže prekvapiť svojich fanúšikov i znehodnotením majetku. Problémom sporenia v zlate v malých sumách (napríklad 30 až 50 eur mesačne) je, že ide obvykle o predražený nákup. Sporiteľ by si mal preto pozorne prečítať všetky zmluvné podmienky.
Dopyt obyvateľov po zlate vo vyspelých krajinách EÚ od roku 2024 klesá napriek tomu, že jeho cena stále rastie. V prípade Rakúska napríklad predaj zlata roku 2024 bol až o 2/3 menší ako rok predtým. Pokiaľ jedna uncová minca Philharmoniker stála roku 2023 približne 1 800 eur, dnes musí kupujúci za tú istú mincu zaplatiť o 1 200 eur viac.
Zákazníci sa astronomických cien zlata boja, pretože v prípade prasknutia zlatej bubliny môžu prísť o desiatky percent svojich investícií. A to aj napriek tomu, že investičné zlato na rozdiel od striebra nepodlieha pri predaji DPH. Dôvodom je skutočnosť, že tento vzácny kov je považovaný za ekvivalent devízových rezerv jednotlivých štátov, respektíve ich centrálnych bánk. Ak investor kúpi jednu troyskú uncu striebra v podobe mince, zaplatí za ňu u nás viac ako 40 eur. Ak ju následne predá, je to už bez DPH.
Kúpa a predaj striebra sú síce vhodné aj pre drobných investorov, ale vďaka vysokej DPH sa príliš neoplatia. DPH na striebro je u nás 23 %, v Nemecku 19 % a v Rakúsku 20 %. Okrem toho treba brať do úvahy, že zahraniční obchodníci s drahými kovmi sa uspokoja s nižšími cenovými maržami ako u nás. Najmä preto, že na tamojších trhoch je väčšia konkurencia a tiež väčší obrat s takýmto špecifickým tovarom v podobe tehličiek alebo mincí.
Goldman Sachs ako hlavné dôvody na zvýšenie cien zlata uvádza na prvom mieste Trumpove clá, ktoré znižujú výrobu tovarov v EÚ, ako dôsledok zhoršenia cenovej konkurencieschopnosti firiem na trhu v USA. Druhou príčinou je zvyšovanie nákupov centrálnych bánk, najmä na rozvíjajúcich sa trhoch na čele s Čínou, ktoré chcú umiestniť svoje devízové rezervy nezávislejšie od amerického dolára. Nehovoriac o tom, že zlaté tehličky nie je možné postihnúť prípadnými sankčnými opatreniami, ako sa to stalo kedysi Venezuele alebo v Rusku či dokonca v Československu po 2. svetovej vojne.
Rastúci dopyt po zlate ženie aj pokračujúca vojna na Ukrajine a zvyšovanie výdavkov na obranu s rizikom neschopnosti štátov splácať dlhy. Podiel na zvyšovaní cien zlata na trhu má aj úroková politika centrálnych bánk. Čoraz nižšie úroky uisťujú investorov, že tí, čo vlastnia zlato, spia pokojnejšie, lebo úroky na vkladoch aj tak nepokrývajú infláciu. Po skončení vojny na Ukrajine to však platiť nemusí a zlato môže zažiť minimálne desaťročie stagnácie. Vtedy by vlastník zlata pri jeho predaji získal v protihodnote tovarov možno menej ako v čase, keď zlato kúpil.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.