Ani jeho ruskí súčasníci neboli zhovievavejší. F. M. Dostojevskij napísal: „Rusi sú národ, ktorý kočuje po Európe a hľadá, čo je možné zdemolovať, zničiť, a to len pre zábavu.“ A M. J. Saltykov-Ščedrin išiel až k predpovediam: „Prebuďte ma o 100 rokov a opýtajte sa ma, čo sa deje v Rusku, a ja okamžite odpoviem: pijú a kradnú.“ Máloktorý národ má elitu, ktorá tak čierne vidí svojich. Máloktorý národ sa tak brutálne správa k svojim elitám.
Ich prenasledovanie tam má tradíciu siahajúcu hlboko do minulosti. Veľkou časťou Rusov obdivovaný J. V. Stalin vynikal rozsahom perzekúcií a likvidácií inteligencie a veľkou časťou Rusov nenávidený Michail Gorbačov patril k málu ruských vodcov, ktorí si uvedomovali jej potrebu.
Imperiálne uvažovanie (mimochodom, nedávno nám Vladimir Putin veľmi aktuálne pripomenul, že kam vkročí noha ruského vojaka, to je naše), pocit „nás hodne“, malá hodnota ľudského života (napríklad nezmyselná vojna s Ukrajinou už priniesla Rusku milión mŕtvych a zranených), povýšenectvo zmiešané s komplexmi, to všetko prispelo k tomu, ako je tam vnímaný okolitý svet a ako sa narába s elitami. Nečudo, že tie volia tak často emigráciu.
V zahraničí žili alebo žijú dokonca aj deti najvyšších predstaviteľov štátu a mocných oligarchov. Napriek tomuto všetkému je až neuveriteľné, koľko vynikajúcich umelcov či vedcov dokázalo Rusko vyprodukovať. V mnohých oblastiach tvoria úplnú svetovú špičku.
Patrí k nim aj Michail V. Volkov. V Lisabone sa práve začína medzinárodná konferencia usporiadaná na počesť jeho 70. narodenín. Jej titul Úloha algebry v informatike celkom dobre v skratke vystihuje jeho vedecké pôsobenie. Akurát do poslednej chvíle nie je isté, či sa on sám bude môcť na konferencii zúčastniť.
Previnil sa. Teda v tom ruskom zmysle. Verne domácej tradícii, poslať ho za Ural na Sibír nemá význam. Tam roky žije. Zatiaľ to vyzerá „len“ na „vyhadzov“ z univerzity a domáce väzenie. A v čom spočíva jeho vina? V našom ponímaní v ničom, z ruského pohľadu v tom, že jeho syn patril k blízkym spolupracovníkom Alexeja Navaľného, najvýznamnejšieho Putinovho kritika. Neemigroval, a to sa mu stalo aj osudným.
Konflikt ruského a západného myslenia vidno aj v inom: podporu Volkovovi vyjadrila Európska matematická spoločnosť a niekoľko národných spoločností. Kto však pozná mentalitu tamojších mocipánov, ten sa obáva, že mu tým – podporou zo Západu – len priťažili.
Stalin voľakedy dokázal oklamať aj tých najbystrejších západných intelektuálov. Nahovoril im, ako dobre sa tam žije. Neviem, či ozaj uverili, alebo len veľmi nechceli vidieť milióny mŕtvych a prenasledovaných. Ostali za to na hanbu. A tu si pripomeňme, že vo vedení nášho parlamentu máme politikov, ktorí sa nijako netaja obdivom k tejto krajine, k Putinovi; politikov, ktorí by Rusko považovali za dobrého suseda, ktorí nám ho prezentujú ako bezmála raj na zemi. A nerobme si ilúzie, kam nás chcú zatiahnuť.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
