Náklady na starostlivosť o seniorov rastú oveľa rýchlejšie, ako predstavuje oficiálna miera inflácie. Rast starobných dôchodkov nestačí držať tempo s rastom cien služieb pre ľudí odkázaných na starostlivosť tretích osôb. Veľkú časť nákladov preto musia u nás niesť samosprávy, ktoré potom musia škrtiť výdavky potrebné na zlepšovanie života všetkých obyvateľov mesta či obce. Nedostatok peňazí pociťujú opatrovateľky a ďalší personál, ktorý sa stará o ľudí v týchto zariadeniach.
Jednou z príčin finančnej suchoty vo financovaní sociálnych služieb je zlé nastavenie vdovských a vdoveckých dôchodkov. Rozvedené ženy v prípade úmrtia bývalého manžela nemajú nárok na žiadny vdovský dôchodok, čím sú značne diskriminované v porovnaní s rozvedenými ženami vo väčšine vyspelých krajín EÚ.
Koncepcia spravodlivého nastavenia vdovských dôchodkov sa udomácnila v EÚ vďaka škandinávskym krajinám, kde princíp zachovania nároku na vdovské dôchodky aj po rozpade manželstva bol za zavedený už dávnejšie. Podstatou je rozdelenie vypočítaného pozostalostného dôchodku medzi bývalú a súčasnú manželku.
Naša legislatíva je nastavená tak, že nárok na pozostalostný dôchodok majú len vdovy a vdovci, ktorých partner zomrel počas trvania manželstva bez ohľadu na to, ako dlho manželstvo trvalo. Vdovské dôchodky tak u nás patria aj ženám, ktorých manžel mal z predchádzajúceho dlhoročného manželstva niekoľko detí a na staré kolená sa rozviedol. Nová manželka bude v prípade jeho smrti finančne zabezpečená po dobu jedného roka od smrti manžela a následne obnovením výplaty vdovského dôchodku po odchode do penzie.
Slovenský dôchodkový model tak zbytočne privileguje mladé vdovy a diskriminuje rozvedené ženy, ktorých exmanžel zomrel. Pritom rozvedené vdovy musí v značnej miere financovať z verejných zdrojov štát.
Rozvedené manželky vo vyspelých krajinách sú finančne chránené tým, že ich bývalí manželia im musia prispievať na domácnosť. Po ich smrti im následne vzniká nárok na vdovský dôchodok podľa počtu rokov trvania manželstva. Vdovské dôchodky sa tak týkajú bývalých manželiek. Bez finančného zabezpečenia sú vdovy alebo vdovci len vtedy, ak manželstvo trvalo menej ako tri, prípadne päť rokov.
Prechod na férový model určenia vdovských a vdoveckých dôchodkov podľa vzoru vyspelých krajín by na Slovensku šetrilo peniaze Sociálnej poisťovni, ktorej deficit sa blíži k trom miliardám eur. Chýbajúce peniaze musí zo zákona Sociálnej poisťovni diskrétnymi dotáciami uhrádzať štát na úkor zadlžovania krajiny. Zatiaľ však o potrebe zmeniť systém a zrušiť vdovské dôchodky mladých vdov, z ktorých časť z nich môžeme označiť za „zlatokopky“ profitujúce na zle nastavenom systéme, nikto z koaličných ani opozičných parlamentných politikov ani neuvažuje.
Pritom k porovnaniu modelov zodpovedného určenia vdovských a vdoveckých dôchodkov existuje niekoľko vedeckých štúdií z Karlovej univerzity v Prahe. Tie by mohli byť dobrým odrazovým mostíkom k lepšiemu a spravodlivejšiemu nastaveniu sociálneho systému na Slovensku.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.