Rast, samozrejme, má svoju definíciu, ktorú sa učia študenti ekonomických škôl v úvodných ročníkoch. Ide o zvýšenie množstva tovarov a služieb vyrobených v hospodárstve napríklad za jeden rok. Hoci táto definícia nie je nijako zvlášť komplikovaná, nie je jediným významom, ktorý prisudzujeme hospodárskemu rastu. Kým ekonómovia ju používajú bez toho, aby o nej museli premýšľať, my ostatní si pod rastom môžeme predstavovať aj iné veci.
Mimo priestoru ekonómie sa z rastu stáva omnoho magickejší pojem. Prestáva byť technickou definíciou prírastku množstva statkov a nadobúda ľudskú hodnotu lepšieho života. Slovami jednej novinárky z môjho a kolegovho nedávneho výskumu: „z novinárskeho pohľadu ide o niečo, čím ľuďom hovorím, či sa budú mať lepšie, alebo horšie.“ Podľa ďalšieho novinára pre ľudí hospodársky rast znamená, koľko budú zarábať.
Rast má teda okrem svojej definície v sebe zakódované aj veľmi všeobecné pozitívne spojenie s blahobytom. Ide o výsostne ideologický pojem, ktorý je základom nášho systému. Na jednej strane znamená nádhernú budúcnosť plniacu naše sny a, naopak, jeho nedostatok kolaps systému či sociálnu katastrofu.
Nielen ekologická kritika hospodárskeho rastu nám naznačuje, že s rastom sa raz budeme musieť rozlúčiť. Že od určitého bodu nás nerobí šťastnými, že v skutočnosti nezvyšuje blahobyt všetkých a možno ani nie tých pár najbohatších. A, pochopiteľne, má svoju odvrátenú tvár v podobe spotreby, ktorú táto planéta nedokáže uniesť. Tzv. zelenému rastu sa z tejto slepej uličky nedarí uniknúť.
Zdá sa, že tu môžeme nájsť skrytý problém súčasnej ekologickej krízy. Hoci vieme, že súčasťou rastu je ničenie prírody, máme ho v hlavách spojený s lepším životom. Pravidelne sa opakujúce novinárske spravodajstvo toto spojenie neustále posilňuje tým, že rast dáva do súvisu s pozitívnymi javmi. Inokedy jednoducho rast chváli prívlastkami, metaforami, či vetnou skladbou, menej často o ňom píše neutrálne.
Preto neprekvapí starší výskum, podľa ktorého si až 30 % ľudí spojilo rast s vyššou úrovňou života a 24 % so zamestnanosťou, ale len 6 % so znečistením, odpadom a rastom nerovnosti. Potrebujeme, aby ekonomické spravodajstvo prestalo pristupovať k rastu ako k pozitívnemu javu alebo ako k neutrálnemu číslu, ktoré sa prevezme z predpovedí a správ ministerstiev financií či centrálnych bánk.
Potrebujeme zlomiť puto medzi rastom a dobrým životom v hlavách čitateľov médií a kritické spravodajstvo nesmerovať len na vládu či opozíciu, ale aj na súčasnú prorastovú dogmu. Potrebujeme sa pýtať, čo presne stojí za konkrétnym percentom rastu HDP a podľa toho o ňom referovať. Nebáť sa tvoriť negatívne spojenia medzi vyšším množstvom predaných SUV, vyšším množstvom skleníkových plynov a rastom HDP, medzi takým istým spojením pri leteckých zájazdoch, ale aj medzi bežným nárastom spotreby a tým magickým slovom rast.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
