Vadas presnejšie píše, že „na okraji záujmu aj medzi veľkou časťou voličov opozície“, no myslím si, že pokojne (a slobodne) môžeme konštatovať, že slovenský väčšinový volič (ako taký), bez ohľadu na politickú príslušnosť, má kultúru (ako takú) na háku. Bolo by nielen smiešne, ale aj trápne, keby sa v súčasnosti niekto spytoval, čo spôsobilo také vehementné odmietanie kultúry. Azda komunistický teror? Alebo divoký kapitalizmus rokov deväťdesiatych? Nie, priatelia, korene ignorancie sú oveľa hlbšie.
V mojej širšej rodine máme maturantov, ktorí odmietajú čítať knihy. O výtvarnom umení či o náročnejšej hudbe nemajú ani potuchy. Naši maturanti nemajú čisto slovenský pôvod, no správajú sa celkom ako Slováci, ktorí za panské huncútstvo považujú nielen politiku, ale aj kultúru. Správajú sa celkom ako Slováci? Ani v Brazílii či v Austrálii nie je bežným zvykom mať doma knižnicu alebo počúvať ako-tak kultivovanú muziku. Pokiaľ ide o plánované i spontánne ničenie kultúrnych statkov, nazdávam sa, že máme do činenia s celosvetovým trendom. Ale zatiaľ si hľaďme len svojho, uvažujme chvíľu ešte o Slovákoch a o ich vzťahu ku kultúre.
Národ, ktorý nedokáže kultivovať reč, nemá čím podoprieť svoju kultúru a mentálne ani svoju existenciu.
Už Jozef Ignác Bajza pred vyše dvesto rokmi napísal: „Sami Slováci si tak málo vážia spisy vo vlastnej reči, že často aj darované odmietajú.“ Podľa Bajzu sa odvolávajú na to, že ak sa dosiaľ vydržali bez vzdelanosti, tak to pôjde aj ďalej. A vskutku: zdá sa, že niektoré „národné“ neduhy nedokázali vyriešiť ani priemyselná revolúcia, ani svetové vojny, ani vznik komunistickej strany, ani totalita, ani neoburžoázna demokracia. Niekedy mám pocit, že značná časť Slovákov sa mentálne ešte aj dnes nachádza v časoch, keď ich maďarský utláčateľ nazval butatótmi, čiže hlúpymi Slovákmi.
Bajza Slovákom vyčítal, že vzdelávanie a kultúrnosť si nepestovali, nezveľaďovali a nechránili. Podľa príkladu iných národov. Tých kultúrnejších, zemepisne ani nie veľmi vzdialených. Mám na mysli Maďarov, ktorí napriek tomu, že zápasili s podobnou ignoranciou ako Slováci, predsa len sa dostali na úroveň, z ktorej svojich susedov mohli hodnotiť ako menej rozvinutých…
Zveľaďovať kultúru? Súčasná slovenská mládež zrejme ani netuší, čo to sloveso označuje. Reč upadá. Národ, ktorý nedokáže kultivovať reč, nemá čím podoprieť svoju kultúru a mentálne ani svoju existenciu.
Mních Hugolín Gavlovič v 50. rokoch osemnásteho storočia napísal: „Múže byť bohaté díte a i človek hlúpý, / ale žáden za peníze umení nekúpí. / Kdo má literné umení, je bohatý dosti, / neb sobe ví pomáhati v každej potrebnosti./ Bohactví bývá nestálé, umení trvácé, / umení slúží do smrti, bohactví nakrátce. / Lepší chudobný učený, než bohatý sprosták; / z rudy múže býti zlato, / z vola nebude pták.“
Bohatstvo (a rozmanitosť) literatúry (a kultúry vôbec) Slováci a Slovenky nepotrebujú asi preto, lebo sa im zdá, že sa ešte neocitli v každej potrebnosti.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
